Ako mohol vzniknúť v meste Centralia neuhasiteľný požiar?
Centralia bola založená v roku 1866 a jej ekonomika bola postavená na ťažbe uhlia. V roku 1962 sa však stalo niečo, čo navždy zmenilo osud tohto mesta. Počas čistenia mestského smetiska v opustenom povrchovom lome došlo k nechcenému zapáleniu uhoľnej žily pod povrchom. Požiar sa podarilo uhasiť, ale nik netušil, že za dva dni sa objaví opäť. Požiarnici teda uhasili oheň, ale o týždeň plamene opäť vrátili. Požiar sa totižto rozšíril do podzemných uhoľných baní a odvtedy horí v Centralii nepretržite.
Podzemný požiar spôsobil značné problémy všetkým obyvateľom Centralie. Jedovaté plyny, ako je oxid uhoľnatý a oxid siričitý, začali unikať na povrch, čím bolo ohrozené zdravie ľudí. Zem v meste sa začala prepadávať, trhliny a závrty boli veľmi nebezpečné. Teploty na niektorých miestach dosahovali až 400 stupňov Celzia, a mesto začalo byť neobývateľným. Obyvatelia Centralie sa rozdelili na dve skupiny. Tí, ktorí chceli spôsobenú katastrofu opraviť a v meste naďalej žiť (podľa odhadov stála však náprava zničeného mesta 660 miliónov dolárov, tj 2 bilióny dolárov dnes) a tí, ktorí boli presvedčení, že katastrofu spôsobil štát, a ten má zaplatiť obyvateľom náklady spojené s relokáciou do iných miest.
Foto: SHUTTERSTOCK
Príbeh chlapca, ktorý spustil evakuáciu mesta
Vláda však začala konať až v roku 1981, po tom, čo jedenásťročný chlapec takmer spadol do otvárajúcej sa trhliny. V deň incidentu, 14. februára 1981, sa Todd Domboski hral na dvore svojho domu v Centralii. Počas hry sa pod ním náhle otvorila trhlina v zemi. Táto trhlina bola viac ako 45 metrov dlhá a asi 1,2 metra široká. Todd sa okamžite začal prepadávať do hĺbky. Vnútri trhliny bola vysoká teplota a silná koncentrácia oxidu uhoľnatého.
Todd mal veľké šťastie, pretože jeho bratranec Eric Wolfgang bol nablízku a okamžite zareagoval. Eric bežal k trhline a podarilo sa mu chytiť Todda za ruky. Pomaly a opatrne ho vytiahol späť na povrch, čím mu zachránil život. Tento dramatický incident mal veľký vplyv na komunitu a verejnosť. Incident s Toddovom Domboskim bol prelomovým bodom v histórii Centralie. Upozornil na naliehavosť situácie a na skutočné nebezpečenstvo, ktoré predstavuje podzemný požiar. Miestni obyvatelia a úradníci si uvedomili, že požiar ohrozuje nielen ich majetok, ale aj ich životy. Po tomto incidente sa zvýšil tlak na vládu, aby riešila situáciu v Centralii. V roku 1983 bola vykonaná štúdia, ktorá potvrdila, že podzemný požiar je nekontrolovateľný a predstavuje veľké riziko pre obyvateľov. V roku 1984 federálna vláda vyčlenila 42 miliónov dolárov na presídlenie obyvateľov Centralie. Väčšina obyvateľov prijala ponuku a presťahovala sa do okolitých miest, ale niekoľko odhodlaných jedincov zostalo v meste. Dnes žije v Centralii päť obyvateľov s tým, že po smrti prepadne ich dom štátu a nebude môcť byt predmetom dedičstva ich potomkov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Aká je budúcnosť Centralie?
Napriek nebezpečenstvu a faktu, že väčšina Centralie bola zrovnaná so zemou, miesto priťahuje turistov z celého sveta. Cestovatelia prichádzajú, aby videli dymiace trhliny v zemi, opustené domy a cesty, ktoré nikam nevedú. Jednou z najznámejších atrakcií je „Highway 61“, ktorá bola uzavretá kvôli trhlinám a teraz je pokrytá grafitmi od návštevníkov.
Odhady odborníkov naznačujú, že podzemný požiar môže horieť ešte stovky, ak nie tisíce rokov, kým nevyčerpá všetko uhlie v oblasti. Centralia tak zostáva mementom ľudského zlyhania a dôsledkov nekontrolovateľnej priemyselnej činnosti.
Centralia je fascinujúcim príkladom toho, ako prírodné katastrofy a ľudské chyby môžu navždy zmeniť osud komunity. Je to miesto, ktoré pripomína, že aj malé incidenty môžu mať obrovské následky, a zároveň slúži ako varovanie pred nebezpečenstvom, ktoré môže vzniknúť z neuvážených ľudských aktivít.
Foto: SHUTTERSTOCK