Kto sú sentinelskí domorodci?
Sentinelskí domorodci sú jedným z posledných izolovaných kmeňov na svete. Ich presný počet nie je známy, odhady sa pohybujú od niekoľkých desiatok po pár stoviek ľudí. Tento kmeň žije v úplnej izolácii tisíce rokov a odmieta akýkoľvek kontakt s vonkajším svetom. Pre týchto ľudí je Severný Sentinel nielen domovom, ale aj nevyhnutnou súčasťou ich identity a prežitia. Sentinelskí domorodci sú známi svojou nepriateľskou reakciou na akékoľvek pokusy o kontakt. Stretnutia s cudzincami zvyčajne končia útokmi pomocou lukov a šípov, čo slúži ako jasné varovanie, že na ich územie nie je nikto vítaný.
Prísne chránené územie
Indická vláda, ktorá má nad Severným Sentinelom formálnu jurisdikciu, pristúpila k prísnym opatreniam na ochranu sentinelských domorodcov. Prístup na ostrov je úplne zakázaný, a to nielen pre turistov, ale aj pre vedcov a výskumníkov. Zóna v okruhu päť kilometrov okolo ostrova je tiež chránená, aby sa zabránilo akémukoľvek neúmyselnému kontaktu. Tieto opatrenia nie sú len o rešpekte voči kultúre kmeňa, ale aj o ich ochrane pred modernými chorobami. Sentinelskí domorodci nemajú žiadnu imunitu voči bežným ochoreniam, ktoré sú pre nás, moderných ľudí, banálnymi. Kontakt s cudzincami by mohol pre tento kmeň znamenať fatálne následky.
História stretnutí a incidentov
Prvý zdokumentovaný pokus o kontakt s sentinelskými domorodcami sa uskutočnil v roku 1867, keď britská koloniálna vláda vyslala výpravu pod vedením Mauricea Vidala Portmana, ktorý bol vládnym úradníkom v Andamanských a Nikobarských ostrovoch. Portmanovi sa podarilo na krátku dobu chytiť niekoľkých domorodcov, vrátane dvoch starších ľudí a niekoľkých detí, a odviesť ich do Port Blair, hlavného mesta Andamanských ostrovov. Starší domorodci však rýchlo ochoreli a zomreli, pravdepodobne kvôli infekciám, voči ktorým nemali imunitu. Po tejto tragédii boli deti vrátené na ostrov, ale incident posilnil odpor kmeňa voči cudzincom.
V 20. storočí prebehlo niekoľko ďalších pokusov o kontakt, najmä zo strany indickej vlády. V roku 1974 sa indický dokumentárny štáb v sprievode miestnych úradníkov pokúsil nadviazať kontakt so sentinelskými domorodcami. Vymenili niekoľko darov, ako sú kokosové orechy a kovové nástroje, ale domorodci zareagovali nepriateľsky. Jeden z členov štábu bol zasiahnutý šípom, ktorý ho našťastie len ľahko zranil.
V 80. a 90. rokoch indická vláda podnikla niekoľko organizovaných expedícií s cieľom nadviazať priateľský kontakt. V týchto prípadoch sa vymenili darčeky, ako napríklad kokosové orechy a železné predmety, ktoré sentinelskí domorodci s opatrnosťou prijali. Aj keď neboli agresívni, vždy zostávali na diaľku a udržiavali medzi sebou a cudzincami jasný odstup.
Po viacerých pokusoch a zistení, že každý pokus o kontakt narúša ich spôsob života a môže byť pre nich nebezpečný, indická vláda v roku 1996 oficiálne ukončila snahy o kontakt s kmeňom. Od tej doby platí politika úplnej ochrany ostrova a rešpektovania ich práva na izoláciu.
Incidenty na ostrove Severný Sentinel v 21. storočí
V roku 2006 sa dvaja indickí rybári neúmyselne dostali do blízkosti ostrova a boli zabití sentinelskými domorodcami. Telá rybárov už navždy ostali na ostrove Sentinel, čo podčiarklo vážnosť, s akou tento kmeň bráni svoje územie.
Najnovší a veľmi medializovaný incident sa stal v roku 2018, keď sa americký misionár John Allen Chau pokúsil tajne vstúpiť na ostrov s cieľom šíriť kresťanstvo. Chau bol po príchode na ostrov napadnutý a bez milosti zabitý. Tento incident opäť pripomenul, že sentinelskí domorodci si neprajú žiadny kontakt a je dôležité rešpektovať ich izoláciu.
Jediná úspešná expedícia na ostrov, kde sa za vstup platí životom
V roku 1967 sa uskutočnila expedícia, ktorá patrí medzi zaujímavé pokusy o nadviazanie kontaktu so sentinelskými domorodcami. Táto výprava bola organizovaná indickými úradmi s cieľom nadviazať priateľský kontakt s kmeňom. Jedným z neobvyklých aspektov tejto expedície bolo, že členovia výpravy so sebou priviedli aj prasa.
Expedícia bola vedená indickým antropológom Trilokim N. Panditom, ktorý mal skúsenosti s kontaktom s domorodými kmeňmi na Andamanských a Nikobarských ostrovoch. Spolu so svojimi kolegami priplával na loďke k pobrežiu Severného Sentinelu. Na pobreží zanechali niekoľko darčekov, vrátane kokosových orechov, kovových nástrojov a živého prasaťa. Darčeky boli ponechané na pláži s nádejou, že sentinelskí domorodci prejavia záujem a priateľskosť.
Reakcia domorodcov však bola opäť nepriateľská. Sentinelskí domorodci sa na pláži objavili s lukmi a šípmi, čo naznačovalo, že neprijímajú cudzincov a ich dary s otvorenou náručou. Expedícia sa rozhodla stiahnuť a odísť z ostrova, aby predišli konfrontácii.
Neskôr, keď sa expedícia vzdialila, domorodci začali prasa a ďalšie darčeky skúmať. Prasa zabili a pochovali, čo môže naznačovať, že ho považovali za hrozbu, alebo ho jednoducho nechceli prijať. Táto reakcia sentinelských domorodcov na dary od cudzincov bola ďalším dôkazom toho, že kmeň nechce mať žiadny kontakt s vonkajším svetom.
Záhada Severného Sentinelu
Ostrov Severný Sentinel zostáva jedným z posledných miest na Zemi, kde moderný svet nemá žiadny vplyv. Ostáva tajomstvom, uzavretým pred zvedavými pohľadmi a pre ľudstvo je pripomienkou, že nie všetky záhady sveta musia byť odhalené. Pre sentinelských domorodcov je ich ostrov viac než len miesto na mape; je to ich svet, ich minulosť, súčasnosť i budúcnosť.
Tento fascinujúci kút Zeme nás učí rešpektu voči odlišnosti a ukazuje, že v modernom svete stále existujú miesta, kde čas akoby zastal. North Sentinel je miestom, kde sa moderná civilizácia stretáva s prastarou, a kde sa rešpekt k životu prejavuje tým, že sa nechávame na pokoji.