Hobiti sa zrejme vyvinuli z vyššieho predka človeka a scvrkli sa už v dávnoveku, uvádza to štúdia zverejnená začiatkom augusta, ktorá skúmala kostrové pozostatky z indonézskeho ostrova Flores. Informoval o tom server Science.org.
Štúdiu vypracoval medzinárodný tím vedcov z Japonska, Indonézie, USA a Austrálie a zverejnil ju 6. augusta v odbornom žurnále Nature Communications. Jej výsledky naznačujú, že drobný vzrast hominida sa objavil pred najmenej 700 000 rokmi. Zároveň podporujú názor, že hobiti sa vyvinuli z výrazne vyššieho Homo erectus, ktorý na ostrov Flores doputoval zrejme z okolitých ostrovov a následne sa scvrkol.
Homo floresiensis po prvý raz vzbudil pozornosť v roku 2004, keď vedci oznámili objav relatívne nedávno vyhynutého, no dovtedy neznámeho hominida malého vzrastu. Pomenovali ho podľa ostrova Flores, kde boli v jaskyni Liang Bua počas uplynulých 20 rokov objavené ostatky 12 jedincov tohto hominida. Najúplnejšia nájdená kostra obsahovala lebku s objemom mozgu 426 centimetrov kubických – čo je približne tretina objemu mozgu moderných ľudí. Analýza určila vek ostatkov na približne 100 000 až 60 000 rokov.
Archeológovia druhom desaťročí 21. storočia objavili v panve So'a približne 75 kilometrov východne od jaskyne Liang Bua kamenné nástroje staré najmenej milión rokov, čo znamená, že v tom čase už boli na ostrove Flores predkovia ľudí. V tej istej panve sa v lokalite Mata Menge našla sánka a šesť zubov. Porovnanie s nálezmi z jaskyne Liang Bua ukázalo, že zuby sú menšie a výrazne staršie – majú približne 700 000 rokov.
Čítajte aj Archeológovia objavili v Maroku odtlačky ľudských nôh staré 100 000 rokov
Vedci sa na základe týchto kusých fosílnych dôkazov pokúsili rekonštruovať evolúciu hobitov. Niektoré podporili názor, že hobiti sa vyvinuli z menších hominidov, ako napríklad Homo habilis alebo Australopithecus, ktorí v Afrike žili pred viac než dvomi miliónmi rokov, hoci nikdy sa nenašli dôkazy, že by opustili Afriku.
Druhou možnosťou je, že hobiti sa vyvinuli z vyššieho predka, Homo erectus, považovaného za priameho predka moderného človeka v Afrike. Na ostrove Jáva, ktorý susedí s ostrovom Flores, sa našli jeho fosílie staré milión rokov. Je preto možné, že sa Homo erectus dostal aj na Flores, kde sa zmenšil podobne ako cicavce na iných ostrovoch s nedostatkom zdrojov. Túto teóriu podporuje aj iný nález z jaskyne Liang Bua. Vedci v nej objavili pozostatky vyhynutého slona druhu Stegodon vysokého iba 1,5 metra. Dosahoval tak iba necelú tretinu výšky jedincov tohto druhu na pevnine.
Zuby a sánka nájdené z Mata Menge však neumožňovali určiť telesnú výšku. Vedci ju mohli odhadnúť až v roku 2013 po náleze ostatkov ramennej kosti (humeru). Biologická antropologička Myra Lairdová z Pensylvánskej univerzity, ktorá sa nepodieľala na štúdii, ich považuje za vážny dôkaz na podporu teórie, podľa ktorej sa Homo floresiensis vyvinul z Homo erectus. Ako dôvod uvádza tvar kostí, ktoré sú priame ako kosti vzpriamene kráčajúceho jedinca, nie čiastočne zahnuté ako u hominidov lezúcich po stromoch.
Čítajte viac Slávna ľadová múmia Juanita po polstoročí opäť získala tvár
Iní odborníci však očakávajú pokračovanie diskusie až do objavenia fosílií starých 700 000 až milión rokov. „Treba brať do úvahy všetky dostupné dôkazy, nie vyberať si to, čo sa hodí,“ vyhlásil paleoantropológ Matthew Tocheri z Lakehead University. Poukazuje pritom na štúdie, ktoré teóriu o vývoji hobitov zo starších hominidov, ako je Homo erectus, založili na viac než 100 kostrových znakoch.
Dôvod vyhynutia hobitov pred približne 60 000 rokmi zostáva záhadou, približne v tomto čase však do oblasti dorazili moderní ľudia. Hobiti tak možno podľahli tlaku zo strany ľudí, no na potvrdenie tejto teórie je potrebný ešte ďalší výskum.