Väčší mozog v pomere k telu neznamená automaticky múdrejšieho psa, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy žurnálu Biology Letters a servera Live Science.
Pri divo žijúcich cicavcoch zvyčajne platí, že čím je ich mozog v pomere k telu väčší, tým sú inteligentnejšie. U psov domácich platí presný opak, uvádza nová štúdia medzinárodného tímu vedcov zo Švajčiarska a Francúzska, ktorú zverejnil žurnál Biology Letters.
Výskumníci v rámci štúdie odmerali objem 1682 lebiek dospelých psov 172 plemien uložených v Prírodovedeckom múzeu vo švajčiarskom Berne. Následne vypočítali relatívny intrakraniálny objem – pomer veľkosti ich mozgu k telu. Do výskumu zahrnuli aj 14 behaviorálnych znakov uvedených v dotazníku C-BARQ, najpoužívanejšom štandardizovanom dotazníku na meranie trénovateľnosti, vyžadovania pozornosti, agresivity a iných vlastností psích plemien.
Čítajte viac Vrana vás dokáže nenávidieť až 17 rokov. A to aj keď ste ublížili niektorej jej kamarátke
Zo štúdie vyplynulo, že plemená s menším relatívnym intrakraniálnym objemom, teda menším mozgom v pomere k telu, sú lepšie trénovateľné. Do tejto kategórie patria väčšinou pracovné plemená psov, ako napríklad sibírsky husky, pyrenejský horský pes či rotvajler. Pracovné plemená zvyknú plniť náročné úlohy vyžadujúce spoluprácu s ľuďmi, napríklad vyhľadávanie osôb zavalených troskami či lavínami alebo vodenie nevidiacich.
Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že pracovné plemená majú lepšie výkonové funkcie ako ostatné psie plemená, najmä ovládanie správania a krátkodobú pamäť. Dôvodom je rozdielna vnútorná stavba mozgu veľkých plemien s porovnaní s malými plemenami, tvrdí Ana Balcarcelová, hlavná autorka štúdie z Inštitútu evolučných vied v meste Montpellier vo Francúzsku.
Menšie plemená s vyšším relatívnym intrakraniálnym objemom vykazujú vyššiu mieru bojazlivosti, agresivity, separačnej úzkosti a vyžadovania pozornosti. Vedkyňa sa domnieva, že dôvodom môže byť pôvodný účel, na ktorý boli tieto plemená vyšľachtené – ako spoločníci pre ľudí.
Vedci sa ďalej plánujú zamerať na skúmanie tvaru a fungovania mozgu plemien psov. Rôzny tvar mozgovej kôry, teda časti zodpovednej za vyššie mozgové funkcie, by mohol vysvetliť rozdiely v správaní rôznych plemien a typov psov. Balcarcelová však upozorňuje majiteľov psov, že výsledky štúdie nie sú automatickým indikátorom inteligencie psa, pretože každý pes je jedinečný.