Záhadné „červené medúzy“, ktorý sa zvykne hovoriť aj červení škriatkovia alebo červené prízraky (anglicky red sprites). Sú to elektrické výboje, ktoré sa objavujú vo veľmi vysokých vrstvách atmosféry, typicky vo výške 50 až 90 kilometrov nad zemským povrchom. Pre porovnanie, bežné blesky sa vyskytujú len do výšky približne 20 kilometrov. Kvôli výške, v ktorej sa objavujú, sú pre pozorovateľov na zemi zvyčajne zakryté búrkovými mrakmi. Preto ich najčastejšie vidia piloti lietadiel alebo astronómovia sledujúci búrky z vyvýšených miest.
Hoci prvé pozorovania „červených škriatkov“ sa objavili už v polovici 20. storočia, prvé fotografické dôkazy boli zaznamenané až v roku 1989 vedcami z University of Minnesota. Od tej doby sa tento fenomén stal predmetom intenzívneho výskumu. Vôbec prvé zmienky o tomto tajomnom fenoméne sa však objavili už skôr. Našli sa totiž písomné zmienky už z polovice 18. storočia, keď pozorovatelia hlásili „čosi červené nad oblakmi“. V roku 1925 Charles Wilson, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, teoreticky predpovedal výskyt tohto javu, keď napísal, žee výboje môžu prebiehať medzi vrchnými časťami búrkových oblakov a ionosférou.
Foto: The Space Academy
Tieto výboje, ktoré visia zo spodnej časti ionosféry smerom nadol a pripomínajú obrovské medúzy (no občas môžu mať aj iný tvar), môžu dosahovať výšku 30 až 40 kilometrov. V roku 2022 boli dokonca pozorované aj v Česku. Niekoľko amatérskych astronómov a nadšencov ich zachytilo počas intenzívnych letných búrok nad Moravou. Tento výnimočný záber bol následne analyzovaný odborníkmi, čo prispelo k ďalšiemu pochopeniu tohto fenoménu.
Červení škriatkovia sa zväčša vyskytujú ako skupinový úkaz. Kým bežný blesk má zvyčajne zápornú polaritu, červení škriatkovia sú spojení s kladnými bleskami, ktoré vychádzajú z vrchnej časti oblakov. Tieto blesky sú vzácne – na približne sto záporných bleskov pripadá len jeden kladný. „Škriatkovia“ sa objavujú 5 až 10 milisekúnd po kladnom blesku a často sa vyskytuje naraz 10 až 20.
Čítajte viac Český fotograf zachytil obrovské oko na oblohe. NASA vybrala snímku ako astronomickú fotografiu dňa
Tento fenomén však nie je zaujímavý len vizuálne. Je dôležitý pre pochopenie interakcie medzi dolnou a hornou atmosférou, ako aj pre štúdium elektromagnetických procesov našej planéty. Tieto výboje môžu mať vplyv na ionosféru a prenos rádiových signálov.
Vysvetlenie ich červenej farby sa našlo vďaka spektrálnym meraniam. Červená farba je spôsobená prechodmi elektrónov v atomárnych obaloch dusíka, ktorý sa nachádza v horných vrstvách atmosféry. Ich spodné časti zas majú často modrastý odtieň, pretože excitované elektróny vytvárajú modré svetlo v hustejších vrstvách atmosféry.