Vedci objavili najstarší známy dopadový kráter na Zemi, ktorý prepisuje naše chápanie vývoja planéty a možno aj samotného vzniku života. Tento monumentálny objav pochádza z oblasti North Pole Dome v regióne Pilbara v Západnej Austrálii, kde vedci našli dôkazy o dopade meteoritu spred 3,5 miliardy rokov.
Objav, ktorý posúva hranice poznania
Doteraz bol najstarší známy dopadový kráter starý „len“ 2,2 miliardy rokov, čím nový objav prekonáva predchádzajúci rekord o viac ako 1,25 miliardy rokov. Význam tohto objavu je zásadný – nielenže ukazuje, že naša planéta zažila intenzívne bombardovanie už vo svojich prvých geologických obdobiach, ale tiež poskytuje cenné informácie o tom, ako mohli meteorické nárazy prispieť k formovaniu kontinentov a vytvoreniu prostredia vhodného pre vznik života.
Vedúci výskumu profesor Tim Johnson z Curtin University zdôrazňuje, že pred týmto objavom boli veľmi staré dopadový krátery na Zemi považované za raritu a geológovia ich skôr prehliadali. Teraz však majú v rukách nevyvrátiteľný dôkaz, že takéto kolízie zohrali kľúčovú úlohu v histórii našej planéty.
Kráter našli vedci náhodou
Kľúčovým dôkazom existencie krátera boli takzvané „shatter cones“, čiže špecifické kužeľovité zlomy v horninách, ktoré vznikajú len pod extrémnym tlakom pri dopade meteoritu. Vedci sa pri prieskume spoliehali aj na chemickú analýzu minerálov, najmä zirkónov, ktoré pomohli určiť vek nárazu. Výskumníci pôvodne predpokladali, že kolízia meteoritov mohla hrať úlohu v tvorbe najstarších kontinentov. No až keď sa v roku 2021 vydali do Pilbary hľadať dôkazy, narazili na „shatter cones“ takmer okamžite po vystúpení z auta. Bolo to, akoby doslova vystúpili na dno pradávneho krátera.
Čo sa stalo pred 3,5 miliardy rokov?
Podľa vedcov meteorit pri dopade cestoval atmosférou rýchlosťou viac ako 36-tisíc km/h a vytvoril kráter s priemerom viac ako 100 km. Náraz bol taký silný, že roztavil okolité horniny, vyvrhol do atmosféry obrovské množstvo materiálu a mohol dokonca vyvolať geologické procesy, ktoré viedli k formovaniu stabilných kontinentálnych masívov – kratonov.
Dôsledky dopadu mohli byť ešte dramatickejšie. Profesor Chris Kirkland, spoluautor štúdie, naznačuje, že obrovské množstvo energie z nárazu mohlo podnietiť tektonické procesy – napríklad podsúvanie jednej časti zemskej kôry pod druhú alebo vytlačenie magmy z hlbokého plášťa na povrch. Tieto procesy mohli vytvoriť prvé kontinenty, na ktorých sa neskôr rozvinul život.
Dopady na vznik života
Ďalším fascinujúcim aspektom objavu je jeho možný vplyv na vznik prvých foriem života. Dopady meteoritov vytvárali extrémne prostredia, ako sú horúce vodné pramene bohaté na minerály – ideálne podmienky pre vznik mikrobiálneho života.
Vedci sa domnievajú, že práve v týchto geotermálnych zónach mohli vzniknúť prvé organizmy, ktoré sa neskôr vyvinuli do komplexnejších foriem života. Táto teória nadväzuje na predchádzajúce výskumy, ktoré naznačujú, že život mohol začať v podobných podmienkach aj na Marse alebo iných planétach.
Čo ešte čaká na objavenie?
Podľa vedcov je možné, že pod povrchom Zeme sa stále ukrývajú ďalšie prastaré krátery, ktoré môžu priniesť ešte viac informácií o formovaní našej planéty. Ak by sa podarilo nájsť viac takýchto štruktúr, mohli by sme lepšie pochopiť vplyv meteoritických nárazov na evolúciu Zeme. „Tento objav je len začiatkom,“ hovorí profesor Johnson. „Ak sa nám podarilo objaviť jeden takýto kráter, koľko ďalších ešte čaká na svoje odhalenie?“