Pred viac ako 120 miliónmi rokov bola Zem miestom plným obrovských dinosaurov, lietajúcich plazov a prapodivných vtákov s ligotavým perím. No ak by ste sa v tom čase ocitli v hustých lesoch druhohôr, pravdepodobne by ste mali problém spozorovať našich dávnych príbuzných – prvé cicavce. Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science totiž odhalila, že všetky tieto drobné živočíchy mali spoločnú jednu vec – nevýraznú, tmavohnedú srsť.
Vedci skúmali šesť výnimočne dobre zachovaných fosílií prvotných cicavcov z obdobia pred 120 až 167 miliónmi rokov. Skameneliny pochádzajúce z Číny obsahovali jedinečné geologické formácie, ktoré vedcom umožnili skúmať jemné detaily živočíchov, akými sú napríklad odtlačky srsti. Pomocou pokročilých mikroskopických metód potom analyzovali melanozómy – bunkové štruktúry zodpovedné za produkciu pigmentu. Na základe ich tvaru a veľkosti dokázali predpovedať farbu srsti dávnych cicavcov. Zistenia boli jednoznačné. Všetky skúmané druhy mali tmavú, nevýraznú srsť bez vzorov či pestrých farieb. Prečo? Odpoveď treba hľadať v tom, akým spôsobom tieto prastaré cicavce žili.
Nenápadná evolučná stratégia
Prvé cicavce neboli zrovna vládcami sveta. Skôr naopak – boli korisťou. Ako povedal evolučný biológ Matthew Shawkey z Univerzity v Gente: „Boli v podstate len potravou pre dinosaury. Preto sa museli ukrývať v tieňoch.“
Ich jednotné tmavé sfarbenie im poskytovalo dôležitú evolučnú výhodu – umožňovalo im splynúť s nočným prostredím a uniknúť pred hladnými predátormi. Predpokladá sa, že v tom čase boli všetky cicavce nočné tvory, spoliehajúce sa viac na čuch a hmat než na zrak. Táto adaptácia mohla byť kľúčová aj pre ďalší vývoj cicavcov – vďaka nočnému životu sa vyvinuli ich veľké mozgy, citlivý sluch a komplexné správanie vrátane rodičovskej starostlivosti.
Okrem maskovania mohla tmavá srsť slúžiť aj ďalším účelom. Melanín, ktorý spôsobuje tmavé sfarbenie, pomáha udržiavať telesnú teplotu, čo mohlo byť pre malé, teplokrvné cicavce dôležité v chladnejších obdobiach. Tmavšie chlpy sú tiež pevnejšie a odolnejšie voči opotrebovaniu, čo mohla byť ďalšia výhoda.
Farebná srsť súvisí s vymieraním druhov
Dnes sú cicavce pestrou skupinou s rozmanitými vzormi a farbami – od čierno-bielych zebier až po jasne oranžové tigre. Kedy sa teda začala táto farebná explózia? Jedna hypotéza naznačuje, že k rozšíreniu farebnej variability došlo až po masovom vymieraní pred 66 miliónmi rokov, keď vyhynuli nevtáčie dinosaury. Náhle uvoľnenie prostredia umožnilo cicavcom obsadiť nové teritóriá. S novými podmienkami potom prišli aj nové stratégie prežitia, vrátane pestrejšieho sfarbenia.
Niektorí vedci však naznačujú, že k diverzifikácii cicavcov dochádzalo už skôr, ešte počas druhej polovice obdobia druhohôr – kriedy. Ak by sa našli fosílie cicavcov z neskoršieho obdobia s dôkazmi o vzorovanej alebo svetlejšej srsti, mohlo by to túto teóriu podporiť.