V hustom Konžskom dažďovom pralese, ďaleko od civilizácie a každodenného hluku, sa odohráva konverzácia, o ktorej ľudia donedávna ani len nevedeli. Vedci totiž až nedávno zistili, že šimpanzy bonobo, naši najbližší žijúci príbuzní zo zvieracej ríše, majú veľmi rozvinuté komunikačné nástroje. Disponujú totiž niečím, čo bolo považované výsostne za základný princíp ľudského jazyka – schopnosť kombinovať zvuky do celkov s rozšíreným významom. Tento jav sa odborne nazýva aj netriviálna kompozicionalita a označuje sa ním významovosť celku, ktorý nie je jednoducho odvodený zo súčtu významov jeho častí.
Kombinácia rôznych zvukov vytvára špecifické významy
Pre lepšie pochopenie, takzvaná kompozicionalita je schopnosť kombinovať slová či zvuky tak, aby vznikol nový význam. Tú delia na jednoduchú (napr. „piecť koláč“ – kde význam je len súčtom dvoch slov) a zložitejšiu, tzv. netriviálnu kompozicionalitu („tekvicový koláč“, kde jedno slovo modifikuje druhé a spolu vytvárajú úplne nový pojem).
Výskum viedla doktorka Mélissa Berthet z Univerzity v Zürichu, ktorá spolu so svojím tímom strávila niekoľko mesiacov v rezervácii Kokolopori v Konžskej demokratickej republike. Vedci nahrali viac ako 700 vokalizácií od 30 dospelých bonobov a analyzovali ich v súvislosti s vyše 300 rôznymi sociálnymi a environmentálnymi kontextmi.
Identifikovali sedem typov zvukov – vrátane výsknutí, písknutí, výkrikov či zamrmlania. Tieto zvuky sa často spájali do dvojíc, pričom niektoré kombinácie mali význam, ktorý nebol len súčtom jednotlivých častí, ale mal nový, špecifický význam vyplývajúci zo vzťahu medzi zvukmi. Napríklad kombinácia dvoch rôznych zvukov, z ktorých jeden možno interpretovať ako slovo „chcem“ a druhý ako „zostaňme spolu,“ môže mať skrytý význam pre párenie sa.
Jazyk ako nástroj pre súžitie
Na novom objave je fascinujúce najmä to, na aký účel šimpanzy tieto zručnosti využívajú. Neslúžia im na rozprávanie príbehov a debatovanie o živote, ale na niečo, čo je pre prežitie v dynamickej skupine oveľa dôležitejšie – koordináciu a udržiavanie vzťahov. . V prostredí, kde sa členovia skupiny neustále menia, kde sa zvieratá striedajú medzi rodinou, kamarátmi a inými skupinami, je komplexná komunikácia kľúčová.
Tento objav ale nie je len o tom, že šimpanzy bonobo sú šikovnejšie než si ľudia mysleli. Je to pohľad späť, do evolučnej minulosti človeka. Nakoľko šimpanzy a ľudia majú spoločného predka, vedci sa domnievajú, že základy schopnosti vytvárať komplexné významy sa formovali už pred 7 miliónmi rokov. To znamená, že základy ľudskej reči boli na svete dávno pred zrodom Homo sapiens.