V rozľahlej Karakumskej púšti v Turkménsku sa od roku 1971 nachádza tzv. „Brána do pekla“. Veľmi príhodne tak nazvali obrovský plynový kráter v Darvaze, ktorý vznikol pri sovietskej geologickej expedícii.
Pri vŕtaní vrtu do podložného zásobníka zemného plynu vtedy prišlo k jeho prepadnutiu, čo viedlo k vytvoreniu otvorenej rokliny s priemerom približne 60–70 metrov a hĺbkou okolo 30 metrov. Aby vtedy zabránili úniku toxických plynov, sovietski inžinieri iniciovali zapálenie unikajúceho plynu s tým, že očakávali, že oheň zhasne v priebehu niekoľkých týždňov. Ten však horí až dodnes, už takmer 25 rokv.
Horiaci kráter sa postupom času stal turistickou atrakciou, ktorú ročne navštívi podľa odhadov viac ako desaťtisíc návštevníkov, no z environmentálneho hľadiska ide o významný zdroj úniku metánu, skleníkového plynu so značným dopadom na klimatickú bilanciu.
V posledných týždňoch však Turkménsko dosiahlo historický medzník. Na medzinárodnej konferencii TESC 2025 v Ašchabade predstavili vedci zo štátnej spoločnosti Turkmengaz výsledky opatrení, ktoré viedli k zníženiu intenzity horenia v kráteri až trojnásobne. Podľa Iriny Lurjevovej, riaditeľky spoločnosti Turkmengaz, plamene, ktoré boli kedysi viditeľné na kilometre, možno v súčasnosti vidieť iba z bezprostrednej blízkosti krátera.
Za týmto výrazným poklesom je jednak vyčerpanie zásob plynu v samotnom kráteri, jednak cielené inžinierske zásahy. V okolí krátera bolo totiž vytvorených niekoľko nových vrtov, ktorými sa odčerpáva unikajúci metán predtým, ako zapáli a uniká ďalej do atmosféry.
Štáty ako Turkménsko, disponujúce jednými z najväčších svetových zásob zemného plynu, čelia rastúcemu medzinárodnému tlaku na redukciu emisií skleníkových plynov. V tejto oblasti spolupracuje vláda aj s programom OSN pre životné prostredie (UNEP) v rámci projektu Methane Alert and Response System (MARS), pričom ciele zahŕňajú efektívne monitorovanie a znižovanie únikov metánu satelitnou technológiou.
Z hľadiska energetiky a environmentálnej politiky to je dôležitý krok. Okrem dramatického vyhasínania jedinečnej prírodnej kuriozity, ide predovšetkým o zmiernenie environmentálnej záťaže a samozrejme v hre je aj ekonomika. Horiace metánové ložisko totiž krajine okrem príjmov z turistiky nejaký zisk neprináša.