Každý rok, keď sa austrálske nížiny začínajú prehrievať, sa obloha naplní miliónmi tmavohnedých motýľov zvaných bogongy. Tieto nenápadné nočné tvory sa vydávajú na neuveriteľnú púť, počas ktorej prekonajú viac ako 1 000 kilometrov, aby sa uchýlili do chladných jaskýň Austrálskych Álp. A teraz vedci odhalili ďalší fascinujúci detail ich migrácie. Pri migrácii sa riadia podľa hviezd.
Bogongy, ktoré dostali svoje meno z pôvodného austrálskeho výrazu pre hnedú farbu, patria k prvým známejším hmyzím druhom, ktoré sa dokážu na takúto vzdialenosť navigovať podľa nočnej oblohy. Predtým vedci tušili, že využívajú zemské magnetické pole ako vnútorný kompas. Nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature však ukazuje, že ich orientácia je ešte prepracovanejšia.
Simulátor hviezd pre motýle
Aby túto hypotézu vedci otestovali, postavili netradičný „letový simulátor“ v podobe malej valcovitej komory, na ktorej steny premietali realistické nočné nebo. Mory boli upevnené na tenkej tyčke, ktorá zaznamenávala smer ich letu. Najprv vedci deaktivovali magnetické pole, aby overili, či sa hmyz vie orientovať aj bez neho. Výsledky boli prekvapivé – aj bez magnetickej pomoci bogongy držali správny smer, ak bola projekcia oblohy správna.
Keď však vedci premietali inak upravenú simuláciu oblohy a hviezdy boli otočené či umiestnené na odlišných miestach, nočné mory stratili orientáciu. Zdalo sa, že chaos v nebi sa preniesol aj do ich správania. Navyše, keď vedci sledovali nervovú aktivitu bogongov, ich neuróny prudko reagovali najmä na známe črty nočnej oblohy, ako je Mliečna cesta alebo hmlovina Carina.
Múdrejšie než vyzerajú
„Je až zarážajúce, čo všetko dokáže taký malý hmyz s mozgom veľkosti zrnka ryže,“ poznamenal zoológ David Dreyer zo švédskej Lundskej univerzity. Podľa jeho tímu si nočné motýle počas letu zrejme priebežne overujú svoj smer porovnávaním hviezdnej navigácie a magnetického kompasu.
A hoci v jaskyniach ešte nikdy predtým neboli, dokážu nájsť cieľ bez predošlých skúseností. Na úplný záver cesty im vraj pomáha jemná vôňa v podobe chemickej látky vychádzajúcej z jaskýň, ktorá im slúži ako čuchový maják.“
Krehký zázrak prírody
Bogongy žijú približne rok. Po lete do hôr prečkajú leto v chladných jaskyniach, potom sa vrátia na pobrežie, kde sa rozmnožia a zomrú. Tento cyklus sa opakuje z generácie na generáciu, pričom každá ďalšia sa narodí s akousi vnútornou mapou oblohy. Bohužiaľ, tieto mimoriadne tvory čelia vážnym hrozbám. Klimatické zmeny, sucho a svetelné znečistenie už spôsobili dramatický pokles ich populácie, a preto boli v roku 2021 zaradené na červený zoznam ohrozených druhov.