Dlhodobo prijímaná predstava o tom, že kontrola ohňa bola v prehistórii úzko spojená s varením potravy, prechádza zásadnou revíziou. Najnovšia štúdia izraelských vedcov z Telavivskej univerzity, publikovaná vo vedeckom časopise Frontiers in Nutrition, prináša alternatívnu hypotézu – primárnym motívom včasného využívania ohňa nebolo varenie, ale konzervácia mäsa z veľkých zvierat prostredníctvom údenia a sušenia. Tento prístup zároveň plnil ochrannú funkciu pred predátormi.
Archeologické dôkazy bez znakov varenia
Výskumný tím pod vedením doktora Miki Ben-Dora a profesora Rana Barkaia analyzoval deväť paleolitických lokalít datovaných medzi 1,8 a 0,8 miliónmi rokov, rozprestierajúcich sa v Afrike, Izraeli a Európe. Na všetkých miestach sa vyskytujú dôkazy o používaní ohňa, avšak chýbajú indície o tepelnej úprave potravy ako sú spálené kosti alebo špecifické stopy po varení. Namiesto toho boli v náleziskách prítomné veľké množstvá kostí slonov, hrochov či nosorožcov.
Absencia dôkazov o varení a pečení mäsa napovedá, že oheň mohol plniť úplne odlišnú funkciu. Podľa vedcov mohol byť používaný na konzerváciu mäsa v rámci spracovania, ktoré nevyžaduje vysoké teploty, ale len kontrolované zadymenie a vysušenie.
Údenie zabezpečilo trvácnosť potravy
Z pohľadu kalorických príjmov malo mäso veľkých zvierat vyšší energetický potenciál než malá korisť. Napríklad mäso z jedného slona má niekoľko miliónov kalórií, ktoré dokázali nasýtiť desiatky ľudí po dobu niekoľkých týždňov. Prebytok mäsa si však vyžadoval jeho efektívne uskladnenie, inak by mäso podľahlo skaze.
Zároveň platí, že založenie a udržiavanie ohňa nebolo v tom období triviálnou činnosťou. Vyžadovalo si organizované zhromažďovanie dreva a iných horľavín, technické zručnosti a schopnosť dlhodobého udržiavania ohňa. Ak bol výsledkom tohto úsilia dlhodobý prístup k vysokokalorickej potrave, mohol byť takýto systém vysoko výhodný z hľadiska energetickej návratnosti.
Príležitostné varenie ako vedľajší efekt
Autori výskumu zároveň pripúšťajú, že raz založený oheň mohol byť sporadicky využitý aj na tepelnú úpravu potravín. Nešlo však o primárnu motiváciu, ale vedľajší benefit spojený s minimálnym úsilím.
Zvlášť pozoruhodný je prípad náleziska Gesher Benot Ya’aqov v Izraeli (cca 800-tisíc rokov), kde boli objavené stopy po tepelnom spracovaní rýb. To môže indikovať, že sekundárne využitie ohňa na varenie mohlo vzniknúť pomerne skoro po jeho objavení.
Hypotéza vedcov zapadá do širšej teórie, ktorú Ben-Dor a Barkai obhajujú. Podľa nej bol vývoj skorých ľudských populácií formovaný najmä vzťahom k veľkým zvieratám ako dominantnému zdroju energie. Postupný úbytok veľkých zvierat mal preto zásadný dopad na adaptívne stratégie ľudí, čo ich primälo aj k hľadaniu nových postupov, vrátane sofistikovanejšieho využívania ohňa.