V odľahlej severnej časti kanadskej provincie Québec, kde sa pobrežie Hudsonovho zálivu stretáva s divokou prírodou kanadskej tundry, leží nenápadný pás zelených hornín. Na prvý pohľad pôsobí obyčajne. Tmavozelené a svetlozelené tóny prepletané ružovými a čiernymi škvrnami. No pod povrchom týchto hornín sa ukrýva najstarší známy príbeh Zeme. Vedci nedávno potvrdili, že ide o najstaršie známe horniny planéty. Ich vek presahuje 4,16 miliardy rokov.
Tajomné dedičstvo z najstaršieho obdobia Zeme
Objavené horniny pochádzajú z Nuvvuagittuq Greenstone Belt – geologického pásma, ktoré uchováva fragmenty z Hadeanu, najstaršieho obdobia Zeme. Hadean, pomenovaný po gréckom bohovi podsvetia Hádesovi, predstavoval temné a chaotické obdobie krátko po vzniku planéty, kedy Zem bola horúcou zmesou lávy, vystavenou častým vesmírnym nárazom.
Napriek tomu sa práve v tomto období začala formovať prvá kôra. A práve horniny z Nuvvuagittuq sú jej priamym odtlačkom. Zachytené sú vo forme starodávnych vulkanických vrstiev a intrúzií, ktoré vznikli stuhnutím magmy pod povrchom. Vďaka ich zachovaniu je dnes možné nahliadnuť do doby, keď sa rodila stabilita z chaosu.
Vek potvrdili dve samostatné merania
Tím geológov vedený profesorom Jonathanom O'Neilom z Univerzity v Ottawe použil na určenie veku hornín dve nezávislé rádioizotopové metódy, založené na rozklade samária na neodým. Výsledky oboch metód boli zhodné. Intrúzie v horninách majú vek 4,16 miliardy rokov. Pretože však tieto intrúzie prenikli do už existujúcich vulkanických vrstiev, tie musia byť ešte staršie. Pravdepodobne majú zhruba 4,3 miliardy rokov.
Foto: Jonathan O’Neil
Tieto presné dáta nielenže potvrdzujú vek hornín, ale zároveň posilňujú dôveryhodnosť celej analýzy. A čo je dôležitejšie, ponúkajú pevný bod v mori nejasností ohľadom najstarších geologických dejín našej planéty.
Niektoré zo sedimentárnych hornín v tejto oblasti môžu podľa vedcov obsahovať stopy po veľmi ranom živote. Mikroskopické štruktúry pripomínajú napríklad fosílne pozostatky baktérií. Ak sa ich pôvod potvrdí, mohlo by to znamenať, že život na Zemi vznikol len krátko po stabilizácii prvých oceánov a kôry.
„Tieto horniny sú ako stránky dávno strateného príbehu Zeme. Vďaka nim máme šancu pochopiť nielen vznik našej planéty, ale aj podmienky, ktoré mohli umožniť zrodenie života,“ hovorí J. O'Neil.
Nová otvorená kapitola histórie Zeme
Napriek presvedčivým výsledkom zostáva vo vedeckej komunite určitá opatrnosť. Staré horniny majú za sebou miliardy rokov geologických premien, vrátane tepla, tlaku, chemických reakcií. Malé zmeny v mineráloch môžu ovplyvniť výsledky skúmania veku. No práve zhoda dvoch nezávislých metód v najnovšej štúdii pridáva objavu na dôveryhodnosti.