Už desaťročia sa vedci prikláňali k myšlienke, že vesmír sa bude navždy rozpínať. Pomaly, no neustále. Podľa najnovšej teoretickej štúdie od tímu astrofyzikov z Cornellovej univerzity a Šanghajskej univerzity Jiao Tong však môže dôjsť k presnému opaku. Namiesto rozpínania by sa mohol vesmír zmenšovať. Celý proces by sa mal začať o zhruba 7 miliárd rokov. K úplnému koncu by mohlo dôjsť počas monumentálneho „veľkého kolapsu,“ ktorý nastane o približne 20 miliárd rokov.
Guma, ktorá sa pretrhne
Ako si to však má laik predstaviť? Predstavte si vesmír ako obrovskú gumu. Od veľkého tresku sa rozpína a napína do všetkých smerov. No ako každá guma, aj táto má svoj limit. Ak by bola temná energia (záhadná sila, ktorá poháňa rozpínanie vesmíru) nestála a postupne slabla, mohlo by dôjsť k momentu, keď sa expanzia zastaví. Vtedy sa guma prestane naťahovať a elastická energia ju začne sťahovať späť. Tento návrat, ako naznačuje štúdia, by mohol viesť až k zrúteniu celého vesmíru do jedného bodu. Akoby sa Veľký tresk prehral odzadu.
Zásadným prvkom tejto hypotézy je revízia chápania temnej energie. Dlhý čas sa predpokladalo, že ide o akýsi „kozmicý konštantný tlak,“ ktorý sa nemení. Nové modely však pracujú s predstavou, že temná energia sa môže správať dynamicky. Fyzici dokonca uvažujú o existencii extrémne ľahkej častice zvanej axión, ktorá by v spojení s takzvanou negatívnou kozmologickou konštantou mohla spôsobiť zmenu sily, ktorá vesmír drží vo fáze expanzie.
Nový pohľad na temnú energiu
Než sa však zľaknete predstavy rozpadajúceho sa sveta, treba zdôrazniť, že ani ľudstvo, ani planéta pravdepodobne toto „vesmírne divadlo“ nezažijú. Už o päť miliárd rokov sa totiž Slnko premení na červeného obra a pohltí Zem. V rovnakom čase dôjde k zrážke Mliečnej dráhy s galaxiou Andromeda, čo úplne zmení podobu nočnej oblohy.
Aj samotná predpoveď má svoje „ale.“ Vedci priznávajú, že ich model obsahuje vysokú mieru neistoty. Dôvodom je obmedzené množstvo pozorovacích dát najmä o správaní temnej energie na veľkých škálach. Nezodpovedané otázky teda ostávajú, a scenár večného rozpínania je stále možný.
To, čo robí túto teóriu výnimočnou, nie je len jej dramatickosť, ale najmä to, že je testovateľná. V nasledujúcich rokoch by mali štartovať nové kozmologické misie a observatóriá, ktoré poskytnú presnejšie merania. Tie by mohli ukázať, či sa vesmír skutočne pripravuje na svoj návrat do pôvodného stavu.
