Od extrémnych horúčav cez vysychajúce rieky až po miznúce ľadovce. Klimatická kríza už roky ukazuje svoju ničivú silu. Popri viditeľných prejavoch existuje aj hrozba, ktorá sa odohráva hlboko pod zemou. Doposiaľ neaktívne sopky, upokojené váhou ľadových štítov, sa môžu začať prebúdzať. A keď sa tak stane, následky môžu byť omnoho dramatickejšie, než by si mnohí pripúšťali.
Tichá rovnováha medzi ľadom a ohňom
Pod masívnymi ľadovcami v Antarktíde, Patagónii či na Aljaške sa ukrývajú stovky sopiek. Mnohé z nich sú už tisíce rokov nečinné. No práve ich nečinnosť je výsledkom rovnováhy, ktorú vytvára ľadový pancier. Obrovská masa ľadu tlačí na zemskú kôru a „dusí“ magmatické komory, čím potláča ich erupčnú aktivitu.
Vedci z University of Wisconsin-Madison však varujú, že táto rovnováha sa pomaly stráca. Ich výskum na šiestich sopkách v južnom Čile, vrátane neaktívnej sopky Mocho-Choshuenco, ukazuje, že po skončení poslednej doby ľadovej, keď sa masy ľadu začali topiť, došlo k prudkému nárastu sopečnej aktivity. A to isté sa môže zopakovať aj tentokrát. Len v oveľa väčšom rozsahu.
Ako topenie ľadovcov prebúdza sopky
Mechanizmus je prekvapivo jednoduchý. Ľad vytvára na zemský povrch tlak, podobne ako keď dlaň tlačí balón pod vodou. Keď ľad ustúpi, tlak sa zníži, zemská kôra sa začne „odľahčovať“ a stúpať. Tým sa uvoľní aj tlak v magmatických komorách. Plyny v magme sa môžu voľne rozpínať . A to je presne to, čo robí erupcie výbušnými.
To sa stalo aj v Patagónii pred približne 13-tisíc rokmi. Magma, ktorá bola počas doby ľadovej stlačená v hĺbke 10 až 15 kilometrov, sa po ústupe ľadovcov začala rýchlo dvíhať. Nasledovala séria výbuchov, ktorá zmenila krajinu. A mohla ovplyvniť aj vtedajšie globálne podnebie.
Hrozí svetu reťazová reakcia v sopečnej aktivite?
Aj keď sa tento proces môže rozvíjať stovky až tisíce rokov, niektoré regióny už teraz vykazujú znepokojivé známky. V Patagónii sa zem rýchlo dvíha, čo poukazuje na rapídne „odľahčovanie“ regiónu. A v Antarktíde je situácia ešte vážnejšia. Pod ľadom sa tam nachádza viac ako 100 sopiek. Ak sa súčasné otepľovanie nezastaví, ľudstvo môže byť svedkom explozívneho prebudenia celých sopečných polí.
Najväčšia irónia? Ešte aj sopky by mohli prispieť k zrýchleniu klimatickej zmeny. Ich výbuchy síce v krátkodobom horizonte ochladzujú planétu najmä vďaka sírovým aerosólom, ktoré odrážajú slnečné lúče. Ale dlhodobo uvoľňujú obrovské množstvá oxidu uhličitého a metánu, čím posilňujú skleníkový efekt. Tým sa začína začarovaný kruh. Topenie ľadovcov vedie k erupciám, ktoré uvoľňujú skleníkové plyny, čo zasa zrýchľuje topenie ľadovcov.
Ktoré regióny sú najohrozenejšie?
Okrem Antarktídy je pod drobnohľadom vedcov aj severozápadná Amerika, Nový Zéland, Rusko či Island. Všetky tieto regióny majú jedno spoločné – sopky pod (alebo v blízkosti) ľadovcov, ktoré sa teraz topia rekordným tempom. Island už ukázal, čo sa môže stať. Po poslednej dobe ľadovej tam sopky vybuchovali až 50-krát častejšie než predtým.
Neznamená to, že sa ľudia zajtra zobudia do sveta plného sopečného popola. Ale vedci varujú, že je potrebné brať tieto riziká vážne. Prebiehajúci výskum nestačí. Je potrebné lepšie monitorovať subglaciálne sopky a zintenzívniť výskum geologických procesov.
