V tmavých hĺbkach oceánov, kde panuje chlad, vysoký tlak a takmer absolútna tma, sa odohráva fascinujúci proces, o ktorom vedci donedávna takmer nič nevedeli. Nový výskum však priniesol zaujímavé zistenia. Ryby žijúce v hĺbkach 350 až 430 metrov pod hladinou (takzvané mezopelagické ryby) sú významným zdrojom uhličitanov v oceánoch. Ich úloha v celosvetovom uhlíkovom cykle tak nadobúda nový, doteraz nepoznaný rozmer.
Tiché milióny pod hladinou
Mezopelagické ryby tvoria až neuveriteľných 94 percent celosvetovej rybej biomasy. Napriek tomu, že ich početnosť je obrovská, o ich vplyve na chemické procesy v oceánoch sa vedelo len veľmi málo. Vedci z Rosenstiel School of Marine, Atmospheric, and Earth Science na Univerzite v Miami sa preto rozhodli preskúmať jednu z ich zástupkýň, rybu s názvom Helicolenus dactylopterus, známu ako čertovec hlbokomorský.
Táto ryba sa ukázala ako ideálny výskumný model. Nemá plynový mechúr, čo jej umožňuje prežiť výlov aj laboratórne podmienky. Vedci ju udržiavali pri teplote 6 stupňov Celzia, teda v podmienkach podobných jej prirodzenému prostrediu. Zistili, že vylučuje približne 5 miligramov uhličitanu na kilogram telesnej hmotnosti za hodinu. To je množstvo porovnateľné s druhmi žijúcimi v plytších vodách.
Uhličitan z čriev
Tento uhličitan produkovaný rybami, v angličtine nazývaný „ichthyocarbonate,“ vzniká v tráviacom trakte rýb ako súčasť osmoregulácie, teda udržiavania správnej rovnováhy vody a solí v tele. Hoci sa tento proces dlhodobo spájal najmä s rybami z pobrežných vôd, nový výskum dokazuje, že ho veľmi efektívne ovládajú aj hlbokomorské druhy.
„Doteraz sme nevedeli, či ryby žijúce vo veľkých hĺbkach a pod vysokým tlakom dokážu vytvárať uhličitan ako tie pri pobreží,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Martin Grosell. „Teraz už vieme, že áno, a že tento proces funguje podobne naprieč rôznymi hĺbkami.“
Význam tohto objavu presahuje čisto biologický rámec. Uhličitany, ktoré ryby vylučujú, hrajú dôležitú úlohu v oceánskej chémii. Ovplyvňujú pH vody, podieľajú sa na kolobehu uhlíka a dokonca môžu ovplyvniť, kde a ako sa uhlík ukladá či rozpúšťa.
„Tieto ryby nie sú len súčasťou potravinového reťazca, ale sú aktívnymi hráčmi v chemickom hospodárstve oceánov,“ tvrdí M. Grosell. Jeho tím potvrdil, že zloženie ich uhličitanu je podobné ako pri druhoch z menších hĺbok, čo naznačuje, že hĺbka sama o sebe nepredstavuje prekážku pre tento biologický proces.
Význam pre budúcnosť planéty
V čase, keď sa modely globálneho otepľovania a klimatických zmien stávajú čoraz sofistikovanejšími, sú tieto poznatky neoceniteľné. Presnejšie pochopenie toho, ako hlbokomorské ryby ovplyvňujú uhlíkový cyklus, môže prispieť k lepšiemu predpovedaniu klimatických trendov.
„Táto štúdia vypĺňa dôležitú medzeru v našom chápaní oceánskej chémie,“ dodáva spoluautorka Amanda Oehlert. „Ak chceme pochopiť, ako sa bude meniť kolobeh uhlíka v meniacom sa svete, musíme brať do úvahy aj život v hlbinách.“
