Na ďalekom severe Kanady, v drsnej a riedko obývanej krajine Yukonu, sa vedci stretli s prekvapením, ktoré môže zmeniť mapu kanadských seizmických rizík. Je ním Tintinská zlomová línia. Geologický gigant je dlhý viac než 1 000 kilometrov a bol celé desaťročia považovaný za mŕtvy. Najnovší výskum však ukazuje, že sa môže prebúdzať. Ak by sa tak stalo teritóriu Yukonu, ktorý susedí s provinciou Britská Kolumbia, hrozí zemetrasenie s magnitúdou vyššou než 7,5 stupňa Richterovej stupnice.
Kedysi tichá, dnes podozrivo napätá
Tintinská zlomová línia patrí do rovnakej geologickej „rodiny“ ako slávny San Andreas v Kalifornii. Ide o horizontálny posun dvoch obrovských blokov zemskej kôry, ktoré sa pomaly, ale neúprosne trú o seba.
Donedávna sa predpokladalo, že Tintina je nečinná už desiatky miliónov rokov. Nové dáta z vysoko presného satelitného snímkovania a LIDAR technológie však odhalili 130-kilometrový úsek s jasnými stopami dávnych zemetrasení. Vedcom sa podarilo identifikovať posuny starých ľadovcových útvarov až o tisíc metrom, mladšieho, zhruba 132-tisíc rokov starého, terénu o 75 metrov, ako aj nezmenený povrch starý približne 12-tisíc rokov. To naznačuje, že posledné veľké zemetrasenie nastalo tesne pred týmto obdobím. Zdanlivé pokojné obdobie však nemusí trvať dlho. Podľa geológa Therona Finleyho sa vo zlome hromadí napätie rýchlosťou 0,2 až 0,8 milimetra ročne. Za 12-tisíc rokov to znamená, že zlom má „dlh“ v pohybe asi šesť metrov. A keď sa tento dlh vyrovná, zem sa môže triasť naozaj silno.
Mesto na hrane
Najbližším väčším sídlom k rizikovému úseku je Dawson City, ktoré bolo historickým centrom počas zlatej horúčky. Mesto leží len 20 kilometrov od identifikovaných zlomových zrázov. Na rozdiel od seizmicky aktívnejších oblastí, ako je Britská Kolumbia, tu budovy nie sú stavané na odolnosť voči silným zemetraseniam. Nebezpečenstvo sa pritom neobmedzuje len na samotné chvenie pôdy. Okolité svahy, napríklad známe zosuvy Moosehide a Sunnydale, už dnes vykazujú známky nestability. Silné zemetrasenie by ich mohlo spustiť a zasypať údolia či zablokovať rieky.
Problém aj na papieri: chýba v oficiálnych modeloch
Najviac zarážajúce je, že Tintinská zlomová línia nie je vôbec zahrnutá v kanadskom národnom modeli seizmického nebezpečenstva. Tento model pritom určuje stavebné normy, územné plánovanie a stratégie civilnej ochrany. Po nových zisteniach už federálne úrady avizovali, že model prepracujú – čo by mohlo znamenať prísnejšie stavebné predpisy pre sever a väčšie investície do pripravenosti obcí.
Objavenie aktivity Tintiny prichádza krátko po tom, čo geológovia potvrdili ďalší veľký zdroj rizika na západnom pobreží, obrovský zlom pri ostrove Haida Gwaii. Ten dokáže spustiť zemetrasenia s magnitúdou nad 8,0 a dokonca aj cunami. Aj tento prípad ukázal, že moderné zobrazovacie technológie dokážu odhaliť hrozby, ktoré boli predtým len hypotézou.
Nie či, ale kedy
Odborníci sa zhodujú, že presný čas ďalšieho veľkého otrasu nie je možné určiť. Ale geologické hodiny bežia a Tintina je už zrejme na konci svojho súčasného seizmického cyklu. „Tento zlom bol tichý viac než 12-tisíc rokov. To je presne v rámci intervalu, kedy podobné zlomy opäť ožívajú. Nie je to otázka či, ale kedy,“ uviedol T. Finley. Keď sa to stane, sever Kanady môže zažiť udalosť, akú moderná história tejto krajiny ešte nepozná.
