Kým sa ľudia opájali ilúziou, že južný pól je chladný, nemenný a mimo dosahu ľudskej činnosti, Antarktída si potichu pripravovala vlastnú klimatickú drámu. Dnes sa čoraz jasnejšie ukazuje, že tento kontinent, ktorý sa doteraz zdalo byť akoby v „klimatickom režime spánku“, vstupuje do fázy rýchlych, navzájom prepojených a možno nezvratných zmien. A ak sa potvrdia tie najhoršie scenáre, neostane len pri topení ľadu. Zmeny pocíti celý svet.
Začína to ľadom, končí to oceánmi
Od roku 2014 sa plocha antarktického ľadu dramaticky zmenšuje. Po desaťročia panovalo presvedčenie, že na rozdiel od Arktídy je juh zmenami klímy menej zasiahnutý. No zrazu sa karta obrátila. Tempo úbytku zimného morského ľadu v Antarktíde je dnes viac ako štvornásobne vyššie než v Arktíde za posledných 46 rokov.
V zime 2023 dosiahla situácia nový extrém. Plocha ľadu klesla tak dramaticky, že to vedcov doslova šokovalo. A čo je horšie, odvtedy sa stav nezlepšil. Ako poznamenal jeden z výskumníkov, je to akoby sme tratili plochu morského ľadu, ktorá by pokryla austrálsky Nový Južný Wales aj Západnú Austráliu dokopy.
Tento úbytok nie je len vizuálnym šokom zo satelitných snímok. Má dominový efekt na celú klímu. Menej ľadu znamená menej odrazeného slnečného žiarenia, čo vedie k ďalšiemu ohrievaniu oceánu. Ten potom topí ľad ešte rýchlejšie, a tak sa rozbiehajú navzájom poprepájané procesy.
Keď sa mení ľad, mení sa všetko
Zmena v jednom komponente antarktického systému znamená vlnu ďalších problémov. Úbytok morského ľadu oslabuje ľadové šelfy, plávajúce časti ľadovcov, ktoré fungujú ako bariéra pre pevninský ľad. Keď sa šelfy oslabia, ľad z pevniny sa môže začať nezadržateľne rútiť do mora.
A práve tu prichádza do hry Západoantarktický ľadový štít. Nestabilný kolos, ktorý by v prípade kolapsu mohol zvýšiť hladinu svetových morí o viac ako päť metrov. Vedci varujú, že bod zlomu sa možno priblížil rýchlejšie, než sa čakalo. A to aj v prípade, že by sa globálne emisie skleníkových plynov okamžite znížili.
Oceán pod stresom
S topením ľadov však súvisí aj spomalenie hlbokomorského prúdenia okolo Antarktídy, známeho ako Antarctic Overturning Circulation. Táto skrytá „tepna“ svetového oceánu distribuuje teplo, živiny a kyslík po celej planéte. Jej spomalenie alebo kolaps by mohli znamenať vážne zmeny klímy, od straty schopnosti oceánu absorbovať oxid uhličitý až po ohrozenie potravinových reťazcov v moriach.
Cisár, ktorý stráca svoje kráľovstvo
Jedným z najviditeľnejších symbolov klimatickej krízy na juhu sú tučniaky cisárske. Tieto majestátne tvory potrebujú stabilný ľad na rozmnožovanie. No v dôsledku skorého topenia ľadu ich kolónie zažívajú hromadný kolaps v hniezdení. Od roku 2016 zaznamenalo úplný alebo opakovaný kolaps až 30 z približne 60 známych kolónií.
Vedkyňa Barbara Wienecke to zhrnula výstižne: „Vzhľadom na to, že tieto zlyhania sú už pozorované po celom kontinente, bez ohľadu na zemepisnú šírku, už pre ne v podstate neexistuje bezpečné miesto.“
