Zmeny chemického zloženia oceánov v dôsledku klimatických zmien môžu ovplyvniť nielen drobné morské organizmy, ale aj veľkých predátorov. Nový výskum ukazuje, že zuby žralokov sú náchylné na poškodenie v prostredí s nižším pH, čo by mohlo mať vplyv na ich schopnosť prežitia.
Vplyv kyslého prostredia na zuby žralokov
Tím výskumníkov z Heinrich-Heine-Universität v Düsseldorfe analyzoval, ako sa mení stav zubov žralokov pri dlhodobom vystavení kyslejšej morskej vode. Použili zuby žraloka čiernohrotého (Carcharhinus melanopterus), ktoré mu prirodzene vypadli v akváriu v Nemecku. V laboratórnych podmienkach ich umiestnili do dvoch nádrží s rozdielnym pH – jedna zodpovedala súčasnej hodnote oceánov (8,1), druhá simulovala očakávané hodnoty do konca 23. storočia (7,3).
Po ôsmich týždňoch vykazovali zuby v kyslejšej vode výrazne vyššiu mieru poškodenia. Vedci pozorovali koróziu koreňov, výskyt mikrotrhlín, štrukturálne zmeny a narušenie povrchovej integrity. Tieto zmeny môžu znížiť mechanickú odolnosť zubov a zhoršiť ich funkčnosť pri love.
Treba zdôrazniť, že výskum bol vykonaný na zuboch mimo živého organizmu. Žraloky však zuby neustále obmieňajú a existuje možnosť, že v živom prostredí by dokázali poškodené zuby rýchlejšie nahrádzať alebo opravovať. Autori preto upozorňujú, že ide o izolovaný pohľad na čisto chemické pôsobenie kyslého prostredia na mineralizované tkanivo.
Štúdia neanalyzuje fyziologické reakcie žralokov, energetické náklady spojené s častejšou obnovou zubov, ani správanie pri love v zmenených podmienkach. Ide však o dôležitý východiskový bod pre ďalší výskum.
Dôsledky pre morské ekosystémy Zuby žralokov sú základným nástrojom na získavanie potravy. Ich opotrebovanie alebo znížená efektivita môže viesť k zníženiu schopnosti loviť potravu, čo v kombinácii s inými stresovými faktormi, ako je nadmerný rybolov, predstavuje významné riziko. Navyše žraloky sú vrcholoví predátori a zohrávajú dôležitú regulačnú úlohu v morských ekosystémoch. Zmeny v ich správaní alebo zdravotnom stave môžu spustiť reťazové reakcie v celom potravinovom reťazci.
Kyslosť oceánov sa zvyšuje
Podľa dostupných údajov klesla priemerná hodnota pH povrchových vôd oceánov od začiatku priemyselnej revolúcie približne o 0,1. Tento pokles predstavuje zhruba 30 % nárast kyslosti. Ak sa emisie oxidu uhličitého neznížia, predpokladá sa ďalší pokles až na úroveň pH 7,3 do roku 2300. Tento scenár je síce extrémny, no nie nereálny. Podobné zmeny pH už dnes spôsobujú problémy mnohým morským organizmom, najmä tým, ktoré sú závislé od tvorby vápenatých štruktúr.
