Zobudení po 40-tisíc rokoch: Vedci oživili mikróby z večného ľadu. Čo to znamená pre planétu? Pod vrstvami mrazu, kam sa človek bežne nedostane, sa odohráva tichý príbeh, ktorý by mohol zmeniť chápanie života aj klímy. Americkí vedci z univerzity v Colorade sa pustili do odvážneho experimentu. Pokúsili sa prebudiť mikroorganizmy, ktoré spali v permafroste až 40-tisíc rokov. To, čo našli, je fascinujúce aj znepokojivé zároveň.
Ľad ako časová kapsula
Permafrost, teda trvalo zamrznutá pôda, pokrýva zhruba štvrtinu severnej pologule. Je to akási časová kapsula planéty, pri ktorej sa v ľade uchovávajú staré korene rastlín, zvieracie kosti, ale aj mikroskopické formy života. Keďže teploty tu zostávali stabilne pod bodom mrazu po tisíce rokov, veľká časť tohto materiálu sa nikdy nerozložila.
Tím výskumníkov sa vydal do unikátneho permafrostového tunela na Aljaške, ktorý vybudovala americká armáda ešte v 60. rokoch. Steny tohto podzemného labyrintu sú posiate kosťami mamutov a bizónov. Pre vedcov bolo zaujímavejšie niečo oveľa menšie – mikróby, ktoré v ľade spali od poslednej doby ľadovej. „Keď vojdete do tunela, cítiť zvláštny, zatuchnutý zápach,“ opisuje mikrobiológ Tristan Caro, jeden z autorov štúdie. „Pre biológa je to dobré znamenie. Taký zápach často signalizuje mikrobiálnu aktivitu.“
Ako prebudiť dávny život
Vzorky starého permafrostu výskumníci v laboratóriu pomaly rozmrazili a pridali k nim vodu, aby napodobnili podmienky arktického leta. Teplota okolo 4 až 12 stuňov Celzia je pre človeka stále chladná, no pre mikróby znamená zrazu obrovskú zmenu, lebo po tisíckach rokov v mraze sa prebúdzajú k životu. Spočiatku reagovali len obmedzene. Baktérie sa množili extrémne pomaly s rýchlosťou jednej bunky zo 100-tisíc za deň. Ale po polroku sa tempo zmenilo. Niektoré kolónie sa rozrástli natoľko, že začali vytvárať biofilmy, teda akési slizké vrstvy, ktoré si mikróby vytvárajú na ochranu. A to bol jasný znak, že sú opäť aktívne. „Tieto vzorky nie sú mŕtve,“ hovorí Caro. „Sú schopné rozkladať organickú hmotu a uvoľňovať uhlík do atmosféry.“
Prebúdzanie, ktoré ovplyvní klímu
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o vedeckú kuriozitu. Ale táto „mikrobiálna renesancia“ má vážne dôsledky. Permafrost totiž ukrýva obrovské množstvo uhlíka. Odhady hovoria až o 1500 miliardách ton, teda takmer dvojnásobku množstva, ktoré sa aktuálne nachádza v celej atmosfére.
Keď sa pôda roztápa, mikroorganizmy začnú rozkladať zvyšky dávnych rastlín a zvierat. Výsledkom je uvoľňovanie oxidu uhličitého a metánu, teda dvoch plynov, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Takto sa spúšťa nebezpečný kruh. Otepľovanie topí permafrost, ktorý potom uvoľňuje ešte viac skleníkových plynov a tým planétu otepľuje ešte rýchlejšie. Zaujímavé je, že mikróby sa neprebúdzajú okamžite po oteplení. Trvá im niekoľko mesiacov, kým sa „rozbehnú.“ To znamená, že dlhšie a teplejšie letá môžu byť pre klímu oveľa nebezpečnejšie než krátkodobé horúčavy.
Vedci ubezpečujú, že mikróby, s ktorými pracovali, nie sú nebezpečné pre ľudí. Napriek tomu s nimi narábali v uzavretých laboratórnych komorách. Nie je totiž vylúčené, že v permafroste sú ukryté aj dávne vírusy či baktérie, na ktoré imunita moderného človeka nie je pripravená.
Niektorí odborníci varujú, že topiaci sa permafrost je ako Pandorina skrinka. Nikdy sa nevie, čo sa z nej môže uvoľniť. Iní však pripomínajú, že tieto mikroorganizmy môžu byť aj užitočné. Ich odolnosť voči extrémnym podmienkam by mohla pomôcť pri vývoji nových antibiotík, či dokonca pomôcť pri čistení znečistených oblastí.
Len začiatok veľkého príbehu
Zatiaľ ide len o prvý krok. Vedci skúmali jedinú lokalitu na Aljaške, no permafrost sa rozprestiera po celej Sibíri, Kanade či Grónsku. Každá z týchto oblastí môže ukrývať vlastné mikrobiálne svety, ktoré sa prispôsobili rôznym podmienkam. „Zatiaľ sme len na špičke ľadovca,“ uzatvára Caro.
