Planéta Zem vstúpila do novej etapy. Podľa rozsiahlej vedeckej správy Global Tipping Points, ktorú pripravilo 160 vedcov z 87 inštitúcií po celom svete, ľudstvo práve prekročilo prvý zásadný klimatický bod zlomu: hromadné odumieranie teplovodných koralových útesov.
Farebný svet pod hladinou bledne
Len pred pár desaťročiami boli koralové útesy synonymom života. Boli to pulzujúce mestá pod hladinou, ktoré živili štvrtinu všetkých morských druhov. Dnes sa menia na biele „sochy.“ Vedci hovoria o najhoršej udalosti hromadného blednutia koralov v histórii, ktorá sa začala v roku 2023. Viac než 80 % útesov v 80 krajinách sveta už vykazuje známky poškodenia v dôsledku rekordne teplých oceánov. „Koraly sa dostali za hranicu toho, čo ešte dokážu zniesť,“ hovorí Mike Barrett, hlavný vedecký poradca Svetového fondu na ochranu prírody. „Ak sa otepľovanie nevráti späť, rozsiahle útesy, ako ich poznáme, jednoducho zaniknú." Podľa správy sa koralové ekosystémy dostávajú do nezvratného útlmu pri náraste priemernej teploty planéty o 1 až 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Dnes je tento nárast na úrovni úrovni približne 1,4 stupňa Celzia.
Reťazová reakcia v ekosystéme Zeme
Vedci upozorňujú, že koraly sú len prvým ekosystémom, za ktorým budú nasledovať ďalšie. Na rad môže prísť amazonský prales, veľké oceánske prúdy či ľadové štíty v Grónsku a Antarktíde. Napríklad Atlantická meridiálna cirkulácia, teda komplexný systém oceánskych prúdov, ktorý zaisťuje mierne zimy v Európe, vykazuje známky spomaľovania. Jej kolaps by mohol spôsobiť extrémne výkyvy počasia. Niektoré oblasti by sa prudko ochladili, iné by sa premenili na horúce suché zóny.
Amazonský prales, nazývaný „pľúcami planéty,“ sa zas nachádza na hrane kvôli odlesňovaniu a rastúcim teplotám. Ak sa zmení z absorpčného systému na zdroj uhlíka, zrýchli to globálne otepľovanie ešte viac. „Zmeny v klíme sa nedejú postupne. Práve vstupujeme do obdobia náhlych, prepojených a často nezvratných zmien,“ varuje jeden z hlavných autorov správy, profesor Tim Lenton z Univerzity v Exeteri.
Ľudstvo musí urobiť rýchle rozhodnutia
Aj keď správa môže vyznieť ako predpoveď klinickej smrti, z ktorej niet úniku, vedci upozorňujú, že ľudstvo môže stále zmeniť tento pokračujúci trend a pozastaviť alebo aspoň spomaliť domino efekt. Podľa T. Lentona ide o „preteky medzi negatívnymi a pozitívnymi bodmi zlomu.“
Na jednej strane sú tie nebezpečné ako sú úbytok útesov, kolaps pralesov či topenie ľadu. Na druhej strane sú „pozitívne body zlomu,“ teda rýchle zmeny v spoločnosti, ktoré môžu mať opačný efekt. Príkladom je rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov, elektromobility či technológií na zachytávanie uhlíka. Dnes už napríklad obnoviteľné zdroje produkujú viac elektriny než uhlie, čo by ešte pred pár rokmi mohlo vyzerať ako utópia. Solárne panely, batérie či tepelné čerpadlá sa šíria rýchlejšie, než experti predpokladali. „Keď raz nahradíme staré, znečisťujúce technológie čistejšími a lacnejšími, nevrátia sa späť,“ hovorí T. Lenton. „Musíme len urýchliť tento prechod skôr, než sa Zem otočí proti nám.“
Nádej na dne oceánu
Nie všetci vedci sú pritom presvedčení, že koralové útesy sú nenávratne stratené. Biológ Peter Mumby z Univerzity v Queenslande tvrdí, že niektoré druhy koralov preukazujú úžasnú schopnosť prispôsobiť sa aj pri teplotách vyšších až o 2 stupne Celzia.
Okrem toho existujú takzvané korálové útočiská. Ide o oblasti, kde sú vplyvy otepľovania slabšie a ktoré môžu slúžiť ako „centrá obnovy“ pre budúcnosť. Ochrana týchto miest je podľa vedcov kľúčová. „Nesmie sa stať, že ľudstvo nechá koraly napospas osudu,“ varuje P. Mumby.
