Vojna proti komárom dostala nový rozmer. Vedci vyzbrojení genetickými nástrojmi a inšpiráciou z prírody vytvorili biologickú zbraň, ktorá namiesto chemikálií nasadzuje vôňu kvetov. Unikátne riešenie môže zásadne zmeniť boj proti malárii, a ďalším chorobám, ktoré si každoročne vyžiadajú státisíce obetí.
Z kvetinovej vône je smrtiaca pasca
Všetko má na svedomí huba Metarhizium, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde a je známa svojimi insekticídnymi vlastnosťami. Medzinárodný tím vedcov pod vedením entomológa Raymonda Legera z University of Maryland, upravil túto hubu tak, aby produkovala špeciálnu éterickú látku zvanú longifolén. Táto zlúčenina, ktorá sa bežne vyskytuje v boroviciach a používa sa aj v parfumérii, má sladkú kvetinovú arómu. Presne takú, aká dokáže efektívne prilákať komáre.
A práve v tom spočíva genialita objavu. Huby totiž „kamuflujú“ svoj pôvod a komárom svojou vôňou pripomínajú kvety. Keď sa k nim komáre priblížia, infikujú sa spórami a do niekoľkých dní zomierajú. „Komáre potrebujú kvety kvôli nektáru. Je to ich hlavný zdroj energie. Vôňu používajú ako navigáciu. Ak dokážeme vytvoriť hubu, ktorá sa tvári ako kvet, premeníme príťažlivosť na pascu,“ vysvetľuje R. Leger.
Bezpečná pre ľudí, smrtiaca pre komáre
Na rozdiel od chemických pesticídov, ktoré môžu škodiť aj iným druhom hmyzu, vrátane včiel, a často zanechávajú toxické stopy v prostredí, je voňavá huba pre ľudí úplne neškodná. Longifolén je známy svojou bezpečnosťou. Bežne sa používa aj v kozmetike. Spóry huby sa dajú pritom aplikovať úplne jednoducho. Stačí ich nasypať do nádoby a umiestniť v interiéri alebo exteriéri. V laboratórnych podmienkach huba zabila 90 až 100 percent všetkých komárov. A to aj v prostredí plnom iných pachov, vrátane ľudí a reálnych kvetov. V praxi to znamená, že táto metóda dokáže efektívne fungovať aj tam, kde chemické odpudzovače zlyhávajú.
Jednou z najväčších výhod tejto huby je jej „neodvrátiteľnosť“. Komáre si časom vybudovali odolnosť voči mnohým pesticídom. Jednoducho sa evolučne sa prispôsobili aby prežili. Ale ak by sa mali vyhnúť aj longifolénu, museli by sa vzdať schopnosti nachádzať kvety. A bez nektáru neprežijú. „Je to evolučná dilema,“ hovorí R. Leger. „Ak sa naučia vyhýbať longifolénu, vzdajú sa tým schopnosti nájsť potravu. A to je pre ne evolučne veľmi nevýhodné.“ Vedci navyše tvrdia, že ak by si komáre predsa len vyvinuli rezistenciu, dokážu hubu v budúcnosti geneticky upraviť tak, aby produkovala iné kvetinové vône.
Lacná, dostupná a udržateľná technológia
Okrem vedeckej geniality má tento projekt aj inú praktickú výhodu. Jeho nízke náklady. Huba sa dá pestovať na bežne dostupných materiáloch ako sú ryžové šupky, pšeničné zvyšky či kurací trus. To z nej robí ideálne riešenie pre chudobné oblasti, kde sú choroby ako malária na dennom poriadku a chemické postreky sú často nedostupné alebo neefektívne. „Chceme vytvoriť súpravu nástrojov, z ktorých si budú môcť jednotlivé komunity vybrať to, čo im najviac vyhovuje. Nie je to o jednom zázračnom riešení, ale o flexibilite,“ zdôrazňuje R. Leger.
