Život pod ľadom: Objav v Arktíde, ktorý môže zmeniť klimatické modely Pod hrubou arktickou ľadovou pokrývkou sa skrýva život, o ktorom ešte donedávna nik nevedel. Vedcom sa podarilo objaviť mikroorganizmy, ktoré dokážu prežiť aj v prostredí, kde by to málokto čakal. V tme, chlade a bez prístupu slnečného svetla. Objav môže zmeniť pochopenie súvislostí medzi Arktídou a svetovou klímou.
Pod ľadom by život nemal existovať. No existuje
Dusík tvorí väčšinu zemskej atmosféry, no vo svojej plynnej podobe je pre väčšinu živých organizmov nedostupný. Aby ho mohli rastliny či riasy využiť, musia ho najprv spracovať špeciálne baktérie, ktoré ho premieňajú na formu použiteľnú pre život, napríklad na amónium. Tento proces sa nazýva fixácia dusíka. Doteraz sa predpokladalo, že takýmto mikroorganizmom sa darí najmä v teplých tropických vodách. V studenom a temnom prostredí pod ľadom by nemali prežiť. Výskum dánskych vedcov však ukázal, že tomu je úplne inak.
Tím z Univerzity v Kodani vedený Lisou von Friesen potvrdil, že k fixácii dusíka dochádza aj pod arktickým ľadom, dokonca v jeho najodľahlejších oblastiach. Vedci objavili skupinu baktérií, ktoré síce nevyužívajú fotosyntézu, no majú genetickú výbavu na zachytávanie dusíka z vody. Najviac týchto mikróbov sa nachádza v oblastiach, kde ľad ustupuje a voda sa zahrieva. Práve tieto okraje ľadovej pokrývky sú podľa vedcov miestom, kde sa odohrávajú kľúčové zmeny.
Čo to znamená pre oceán a klímu?
Riasy, ktoré tvoria základ oceánskeho potravinového reťazca, sú závislé na prítomnosti dusíka. Ak ho bude viac, riasam sa bude dariť lepšie. To zas pomôže drobným kôrovcom, ktoré sa riasami živia. Tie zas budú slúžiť ako potrava pre ryby a ďalšie morské živočíchy. Inými slovami, novoobjavené baktérie môžu naštartovať reťazec zmien, ktoré ovplyvnia celé arktické ekosystémy.
Zároveň však existuje ešte jeden významný efekt. Viac rias môže pomôcť zachytávať viac oxidu uhličitého z atmosféry. Riasy totiž počas fotosyntézy pohlcujú oxid uhličitý z atmosféry a viažu ho vo svojej biomase, ktorá sa neskôr usádza na dne oceánu. V kontexte klimatických zmien by mohlo ísť o potenciálneho pomocníka. Oceán by vďaka tomu mohol absorbovať väčšie množstvo skleníkových plynov.
Hoci nový objav môže vyvolávať nadšenie pre udržanie života v Arktíde a na zlepšenie klímy, vedci sú opatrní. „Biologické systémy sú veľmi komplexné. Aj keď sa jeden proces zintenzívni, iné mechanizmy môžu ťahať opačným smerom,“ vysvetľuje profesor Lasse Riemann, spoluautor štúdie. Podľa neho je však potrebné počítať s dusíkovou fixáciou pri úprave klimatických modelov, ktoré ju doposiaľ neobsahovali.
