Je možné, aby bol svet taký dokonalý, no zároveň plný chaosu a nepredvídateľnosti? Nie je len súčasťou akejsi virtuálnej počítačovej simulácie, ktorej sú všetci ľudia len nevedomou súčasťou? Tieto a iné otázky dlhé roky fascinujú nielen fanúšikov sci-fi filmov, filozofov ale aj vedcov. Hypotéza, že svet či celý vesmír je len súčasťou Matrixu, ktorý kontroluje vyššia moc či iná civilizácia mimo ľudského chápania, stále žije. Kanadským vedcom sa však podarilo túto teóriu úplne vyvrátiť. V novej štúdii vedci z University of British Columbia z kanadskej provincie Britská Kolumbia pomocou matematiky túto hypotézu úplne vylúčili. Na úvod v krátkosti – vesmír podľa štúdie nie je a ani nemôže byť simuláciou, pretože realita ako taká nie je zložená z algoritmov. A keďže každá simulácia musí byť algoritmická, celá idea simulovaného sveta sa rozpadá.
Hranice výpočtov a podstata reality
Fyzici sa v snahe nájsť takzvanú teóriu všetkého, teda akýsi jednotný rámec spájajúci Einsteinovu teóriu všeobecnej relativitu a kvantovú mechaniku, často opierali o predpoklad, že na najhlbšej úrovni sveta vládne informácia. Slávne „it from bit“ (niečo z bitu), ako to nazval fyzik John Wheeler. Tento koncept viedol mnohých k predstave, že vesmír je výsledkom výpočtu, teda niečoho, čo by sa dalo simulovať. Kanadskí tím sa však na tento koncept pozrel z pohľadu matematickej logiky. Použili známe a mimoriadne silné dôkazy o neúplnosti a nedefinovateľnosti, a tým otvorili úplne novú kapitolu v diskusii o podstate reality.
Štúdia sa opiera o práce troch velikánov matematickej logiky: Kurta Gödela, Alfreda Tarskeho a Gregoria Chaitina. Prvý z nich demonštroval, že v každom konzistentnom matematickom systéme existujú pravdivé výroky, ktoré však nemožno v rámci systému dokázať. Tarski zas dokázal, že aritmetický systém nedokáže definovať vlastnú pravdivosť. A na záver Chaitin dokázal, že existuje horná hranica zložitosti, ktorú môže formálny algoritmický systém popísať. Zjednodušene povedané, ani tie najdokonalejšie výpočty nedokážu zachytiť úplnú realitu. Realita je teda viac než len zložité výpočty.
Nepočítateľné, nesimulovateľné, skutočné
Podľa autorov štúdie to znamená, že fyzika skrátka nemôže byť úplne algoritmická. Kľúčom k plnému pochopeniu vesmíru je nealgoritmické porozumenie, ktoré nejde naprogramovať, simulovať ani vypočítať. Šéf výskumného tímu Mir Faizal to vysvetľuje jednoducho: „Každá simulácia je založená na pravidlách – algoritmoch. Ale my sme dokázali, že úplný a presný opis reality si vyžaduje niečo viac. Porozumenie, ktoré presahuje samotné algoritmy. Preto vesmír nemôže byť simuláciou.“
Myšlienka, že žijeme v simulácii, bola doteraz považovaná skôr za filozofickú hru. Skrátka niečo, čo sa nedá overiť alebo vyvrátiť. Táto nová práca to mení. Prináša vedecký a matematický dôkaz, že simulácia nie je možná. „Zákony fyziky nevznikajú v priestore a čase. Ony priestor a čas vytvárajú,“ hovorí spoluautor štúdie Lawrence Krauss. A keďže samotné pravidlá, ktoré generujú realitu, nie sú výpočtové, neexistuje žiadny superpočítač, ktorý by ich mohol simulovať.
