Hady sa nachádzajú takmer na celej planéte, no vo vyspelom svete ich uštipnutie nepredstavuje pre ľudí život ohrozujúce riziko. Inak je tomu v oblastiach subsaharskej Afriky, kde sú uštipnutia hadom pomerne bežné. A častokrát smrteľné. Napríklad čierna mamba dokáže usmrtiť človeka do niekoľkých hodín, počas ktorých sa ani len nemusí dostať k lekárovi. Každoročne tak v Afrike hady uštipnú viac ako 300-tisíc ľudí. Tisíce z nich uštipnutie neprežijú, prípadne skončia s amputovanou končatinou.
Problémom však nie je len jed samotný, ale najmä protilátky, ktoré sú zastaralé, neúčinné či vysoko špecifické, s funkčným účinkom len na jed jedného druhu hada. V Austrálii, ktorá je známa svojou rozmanitou a bohatou populáciou plazov všetkého druhu, na uštipnutie hadom zomierajú ľudia len veľmi výnimočne. Práve kvôli široko dostupným séram, ktorých výroba, distribúcia a uskladňovanie sú veľmi nákladné.
Zázračné nanoprotilátky
Tím vedcov z Technickej univerzity v Dánsku vedený profesorom Andreasom Laustsen-Kielom objavil potenciálne prelomový liek. Ich nový protijed využíva nanoprotilátky, drobné, no extrémne účinné protilátky pochádzajúce z tiel alpaky a lamy. Tieto zvieratá boli po dobu viac než jedného roka vystavované jedom 18 najnebezpečnejších hadov Afriky, vrátane čiernej mamby a rôznych druhov kobier. Výsledkom bol unikátny koktejl ôsmich nanoprotilátok, ktoré boli následne testované na myšiach. Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Nový protijed úspešne neutralizoval jedy 17 z 18 hadov a výrazne znížil poškodenie tkanív v mieste uhryznutia.
Prečo je nový objav taký výnimočný? Klasické protilátky sú veľké molekuly, ktoré sa ťažko dostávajú do hlbších tkanív, kde hadí jed často spôsobuje najväčšie škody. Oproti tomu sú nové protilátky menšie, stabilnejšie a odolnejšie voči teplotným výkyvom, čo je kľúčové pre použitie v odľahlých oblastiach bez chladenia. Dokážu preniknúť hlbšie, zasiahnuť rýchlejšie a sú menej náchylné na zlyhanie.
„Je to ako prejsť z parného stroja na elektrický motor,“ prirovnáva to profesor Laustsen-Kiel. „Nové protijedy predstavujú úplne novú generáciu liekov, nielen pre hadie uštipnutia, ale aj pre iné choroby, vrátane rakoviny či vírusov.“
O krok bližšie k univerzálnemu riešeniu
Zásadný rozdiel spočíva aj vo výrobe. Na rozdiel od tradičných metód, ktoré sa spoliehajú na neustále podávanie jedu zvieratám a zber protilátok, nový protijed je rekombinantný. To znamená, že po vytvorení vzorca je možné ho vyrábať v laboratóriách vo veľkých množstvách a s jednotnou kvalitou. Vedci hovoria o „najširšom pokrytí“ medzi doteraz známymi protijedmi pre africké hady, pričom sa už pripravujú na rozšírenie výskumu aj na iné regióny, vrátane Južnej Ázie či Latinskej Ameriky. Pracuje sa tiež na ďalšej verzii, ktorá by pokryla aj iné skupiny hadov, ako napríklad zmije, ktorých jed spôsobuje vnútorné krvácanie.
Realita a výzvy
Hoci nový protijed pôsobí ako zázrak, zatiaľ je testovaný len na myšiach. Predtým, než sa dostane k pacientom, čaká ho ešte séria klinických skúšok na ľuďoch, ktoré môžu trvať niekoľko rokov. Najväčšou prekážkou momentálne nie je veda, ale financovanie a logistika výroby. Protilátky majú síce rýchly nástup účinku, no ich nevýhodou môže byť kratší účinok v tele, čo môže znamenať potrebu viacerých dávok. Vedci preto hľadajú najefektívnejšie dávkovanie, ktoré by zabezpečilo kompletnú neutralizáciu jedu aj pri oneskorenej liečbe.
Ak sa vývoj podarí dotiahnuť do konca, nový protijed môže úplne zmeniť prístup k liečbe hadieho uštipnutia v Afrike, kde je často najväčším problémom čas, vzdialenosť a nepresná diagnóza konkrétneho uštipnutia.
