Ak chodievate k moru, určite ste sa s nimi neraz stretli. Ostatné guľôčky veľké ako dlaň, ktoré sú buď vyplavené na pláži alebo pozorovateľné na dne mora pri šnorchľovaní. Vedci najnovšie zistili, že morské ježovky majú jednu špecifickú vlastnosť. Namiesto komplikovanej štruktúry orgánov majú prakticky len jeden orgán – mozog. Ten chráni škrupina s ostňami.
Živý mozog?
Vedci z viacerých európskych inštitúcií, vrátane berlínskeho Prírodovedného múzea, analyzovali vývoj fialových morských ježoviek (Paracentrotus lividus) po tom, ako prešli vývojom a stali sa s nich dospelé tvory. Výsledok bol prekvapivý a prevratný zároveň. Zistili totiž, že nervový systém týchto tvorov nespočíva len v jednoduchej sieti neurónov, ako sa dlhodobo predpokladalo. Naopak, ide o sofistikovanú a komplexnú sieť neurónových typov, ktoré sa nachádzajú po celom ich tele.
V istom zmysle teda platí, že telo ježovky je samotnou hlavou, alebo inak povedané ide o organizmus, ktorý tvorí najmä mozog a nie jedno centrálne nervové centrum, ako je známe u väčšiny zvierat. Namiesto toho majú ježovky rozsiahlu „mozgovú“ infraštruktúru rozptýlenú rovnomerne po celom tele.
Veľmi netypický vývin
Ježovky sú zvláštne už len svojím vývinom. Kým väčšina živočíchov si drží jeden typ telesnej symetrie celý život, ježovky sa v rannom štádiu podobajú ľuďom. Majú bilaterálnu symetriu, teda ľavú a pravú polovicu. No keď dospievajú, prechádzajú na päťdielnu radiálnu symetriu, pri ktorej sa telo usporiada do päťramenného kruhového vzoru podobného hviezdiciam.
S touto telesnou transformáciou prichádza aj neurologický prerod. Vedci vytvorili takzvaný bunkový atlas dospievajúcich jedincov a zistili, že viac ako polovicu identifikovaných bunkových skupín tvoria neuróny. A to nie hocijaké – nachádzajú sa medzi nimi aj typy známe z ľudského mozgu, napríklad neuróny využívajúce dopamín, serotonín, GABA či glutamát. Inými slovami, ježovky disponujú prekvapivo bohatým a závideniahodným chemickým arzenálom.
Svetlo, ktoré cítia celým telom
Ešte väčším prekvapením boli takzvané fotoreceptory, teda bunky schopné reagovať na svetlo. U ľudí sú sústredené v očiach, no ježovky ich majú rozptýlené po celom tele. Tieto svetlocitlivé bunky majú štruktúru podobnú tým v ľudskej sietnici a zdá sa, že dokážu kombinovať rôzne bielkoviny na spracovanie svetelného signálu. Znamená to, že ježovky pravdepodobne vidia, ale úplne iným spôsobom.
Objav „mozgu bez mozgu“ otvára dvere k širšiemu chápaniu inteligencie a evolúcie nervových sústav. Doteraz sa považovali za „inteligentné“ len tie tvory, ktorých nervový systém sa podobá tomu ľudskému. Avšak príroda opakovane ukazuje, že inteligencia má mnoho podôb. Príkladom sú vrabce, ktoré riešia zložité problémy. Alebo Chobotnice, ktoré dokážu plánovať a využívať pamäť. „Naše výsledky ukazujú, že aj bez tradičného centrálneho nervového systému môžu živočíchy vyvinúť niečo, čo sa funkčne podobá mozgu. To zásadne mení náš pohľad na vývoj zložitých nervových systémov,“ dodal evolučný biológ a spoluautor štúdie, Jack Ullrich-Lüter.
