Antarktída je svedkom významného javu, ktorý demonštruje silu prírody. Ozónová diera nad Antarktídou sa rapídne zmenšila a vedci z NASA a NOAA (skr. Národný úrad pre oceán a atmosféru) ju označili za piatu najmenšiu od roku 1992. V časoch, keď správy o klíme často pôsobia alarmujúco, ide o dôkaz, že medzinárodné úsilie na ochranu životného prostredia prináša reálne výsledky.
Z rekordných rozmerov k pozvoľnému zotaveniu
9. septembra 2025 dosiahla ozónová diera svoje maximálne tohtoročné rozpätie, konkrétne 22,86 miliónov kilometrov štvorcových. To je o 30 percent menej než historicky najväčšia diera z roku 2006. V priemere sa počas hlavnej sezóny úbytku ozónu (od 7. septembra do 13. októbra) rozprestierala na ploche 11,63 milióna štvorcových kilometrov.
Tento pokles nenastal náhodou. Odborníci z NASA a NOAA pripisujú zlepšenie dlhodobej platnosti Montrealského protokolu. Ide o globálnu dohodu z roku 1987, ktorá postupne zakázala používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú chlorofluórované uhľovodíky (CFC). Tieto chemikálie sa kedysi bežne nachádzali v sprejoch, penách, klimatizáciách či chladničkách. Podľa vedcov by bola ozónová diera dnes o viac ako 1,6 milióna štvorcových kilometrov väčšia, keby koncentrácie chlóru v stratosfére zostali na úrovni spred 25 rokov.
Čo je to ozónová diera?
Pojem „ozónová diera“ neoznačuje skutočný otvor, ale oblasť s extrémne nízkou koncentráciou ozónu v stratosfére, teda vrstve atmosféry vo výške 11 až 50 kilometrov nad Zemou. Ozón tam funguje ako planetárny opaľovací krém, ktorý blokuje nebezpečné ultrafialové žiarenie. Bez neho by boli ľudia, zvieratá i rastliny vystavení vážnym zdravotným rizikám, od rakoviny kože až po poškodenie očí a úrody.
Ozónu ubúda, keď sa do stratosféry dostanú molekuly obsahujúce chlór a bróm, ktoré sa uvoľňujú z ľudsky vyrobených látok. Tam reagujú s ozónom a rozkladajú ho na kyslík. Aj keď sa ich produkcia už desaťročia obmedzuje, mnohé z týchto chemikálií naďalej pretrvávajú v starých výrobkoch a v odpade, a môžu pôsobiť desaťročia, až storočia.
Priaznivé počasie aj slabší polárny vír
Tento rok vedci zaznamenali aj miernejší polárny vír. Ide o prúdenie vetra, ktoré bežne obkolesuje Antarktídu a uzatvára v jej stratosfére studený vzduch. Slabší vír umožnil teplejším prúdom vstúpiť do tejto oblasti, čo malo za následok vyššie teploty v stratosfére a tým menšiu mieru úbytku ozónu. Zaujímavosťou je, že ozónová diera sa začala rozpadať o tri týždne skôr než bývalo bežné v poslednom desaťročí, čo je ďalším znakom pozitívneho trendu.
Vedci však upozorňujú, že hoci sú čísla povzbudivé, plné zotavenie ozónovej vrstvy je možné očakávať až v závere tohto storočia, pravdepodobne okolo 2065 až 2070. Ľudstvo je stále ďaleko od úrovní ozónu, aké boli bežné v 80. rokoch, pred vznikom ozónovej diery.
