Obvykle sa diera v ozóne nad Antarktídou otvára v septembri a začína sa zaceľovať v novembri. Tento rok sa začala otvárať relatívne skoro v polovici augusta a maximálnu rozlohu dosiahla na začiatku septembra, kedy zaberala plochu zhruba 21 miliónov kilometrov štvorcových. To bolo o jeden milión kilometrov štvorcových menej ako v roku 2024 a o päť miliónov kilometrov štvorcových menej ako v roku 2023.
Už počas septembra sa plocha ozónovej diery mierne zmenšila, do konca októbra zostala viac-menej konštantná a počas novembra sa začala rýchlo uzatvárať. To vzbudilo nádej na skoré zacelenie ozónovej diery, ku ktorému došlo dnes. Podľa OSN sa darí ozónovú vrstvu obnovovať vďaka medzinárodnej spolupráci a zákazu predaja látok, ktoré prispievali k jej ničeniu.
Javy aj sopka
Podľa služby Copernicus vedci stále skúmajú faktory, ktoré v tomto desaťročí ovplyvňujú plochu a dĺžku trvania skúmaného narušenia v tejto vrstve plynu. Popri ľudských aktivitách mali na stav ozónovej vrstvy vplyv aj niektoré meteorologické javy či mohutná explózia sopky Hunga Tonga v roku 2022.
Vrstva ozónu chráni Zem pred rakovinotvorným ultrafialovým žiarením zo Slnka. Rýchly úbytok tohto plynu, a to najmä na póloch, vedci pozorovali najmä v 80. rokoch minulého storočia.
Situácia sa ale zlepšila vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý prakticky zastavil výrobu látok, ktoré ozónu škodia. Išlo okrem iného o freóny, ktoré sa používali napríklad v tlakových sprejoch alebo ako chladiace médiá v chladničkách.
Ozónová vrstva sa podľa terajších zistení obnovuje pomaly; celosvetové priemerné množstvo ozónu vo výške 30 kilometrov v atmosfére sa nevráti na úroveň pred rokom 1980 skôr ako v roku 2040. Ešte dlhšie bude trvať zaceľovanie ozónovej vrstvy na oboch póloch.
Nad Arktídou sa má stav ozónu vrátiť na normálnu úroveň okolo roku 2045, zatiaľ čo nad Antarktídou, kde je ozón tak riedky, že sa vo vrstve každoročne objavuje obrovská diera, sa zacelenie očakáva až okolo roku 2066.