Malý chaotický svet mravcov právom fascinuje vedcov už desaťročia. Podľa najnovších zistení choré larvy mravcov druhu Lasius neglectus, ukryté vo svojich zámotkoch, dokážu vykonať neuveriteľne hrdinský čin. Vysielajú signál, ktorým svojim súkmeňovcov vyzývajú, aby ich zabili a ochránili tak celú kolóniu pred smrteľnou infekciou. Aj keď to znie možno príliš brutálne, v ríši mravcov má tento akt sebaobetovania sa dokonalý zmysel.
Mravčia kolónia nie je len zbierka jednotlivcov. Vedci už dávnejšie potvrdili, že ide o superorganizmus. Teda akýsi zložitý biologický systém, kde sa všetky jeho články správajú ako bunky jedného tela. A tak ako telo človeka likviduje choré bunky, aby prežilo ako celok, aj mravce si strážia svoje zdravie tvrdými, ale efektívnymi metódami. Keď dospelé mravce ochorejú, dobrovoľne sa vzdialia od hniezda, aby umreli osamote. Ale čo s malými mravcami, ktoré sú uzavreté v kukle a nemajú možnosť pohybu? Sami požiadajú o vykonanie eutanázie.
Chemický výkrik o pomoc s eutanáziou
Vedci z Inštitútu vedy a technológie v Rakúsku (ISTA) pod vedením doktorky Eriky Dawson zistili, že choré mravce produkujú špecifický chemický signál. Ide o intenzívny zápach, ktorý varuje dospelé robotnice. Tie následne roztrhnú zámotok, rozhryzú mravca a vstreknú do neho mravčiu kyselinu, ktorá funguje aj ako dezinfekcia a smrteľný jed zároveň. Vedci si však chceli detailnejšie posvietiť na reakciu kolónie na choroby a zistiť, či ide len o náhodu alebo či mladé mravce sa sami dožadujú smrti.
Altruizmus, alebo genetická logika?
V laboratóriu vedci extrahovali chemickú vôňu chorých mravcov a aplikovali ju na zdravé. Výsledok? Dospelé mravce ich netolerovali a zabili ich. Tento test potvrdil, že samotný chemický signál je pre dospelé robotnice jasným pokynom na zásah. Zaujímavé však je, že mladé mravce vysielali tento signál len vtedy, keď boli nablízku dospelé jedince. Inak povedané, nevysielajú ho automaticky ako dôsledok infekcie. Vedia, kedy má ich volanie zmysel.
Na prvý pohľad ide o akt sebazničenia. No z evolučného hľadiska je to zároveň stratégia, ako zachrániť vlastné gény. Mravce v jednej kolónii sú si geneticky príbuzné. Keď sa chorý jedinec obetuje, chráni tým ostatných a nepriamo pomáha preniesť svoje gény do ďalšej generácie cez zdravých súrodencov. Ako povedala E. Dawson: „Je to obeta, ale zároveň aj spôsob, ako zabezpečiť prežitie vlastnej genetickej línie.“
Kráľovné si žijú vlastný život a vymykajú sa pravidlám
Jedna skupina sa však z týchto pravidiel vymyká, konkrétne budúce kráľovné. Vedcov prekvapilo zistenie, že kráľovské mravce vôňu smrti nevysielajú. Neskôr sa ukázalo, že kráľovné majú silnejší imunitný systém a zvládnu infekcie samy. Preto nemusia riskovať zničenie. Smrteľné volanie pre ne jednoducho nie je výhodné.
Štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Nature Communications, prirovnáva toto správanie k imunitným mechanizmom ľudského tela. Keď sa niektorá bunka u človeka stane nebezpečnou, napríklad sa infikuje vírusom alebo sa zmení na rakovinovú, vysiela signály, ktoré k nej pritiahnu „zabijacké“ bunky imunitného systému. Tie ju potom zničia, aby ochránili zvyšok organizmu.
