Jedného dňa sa pod hladinou Tichého oceánu, neďaleko Vancouverovho ostrova (ang. Vancouver Island), otrasie zem s magnitúdou 9,0. V priebehu minút zomierajú tisíce ľudí, ďalšie tisíce sú zranené. Prichádza cunami, potom série dotrasov, poškodenie infraštruktúry a chaos. Znie to ako opis z katastrofického filmu, no v skutočnosti ide o oficiálny scenár vlády Britskej Kolumbie pre prípad takzvaného „The Big One.“ Teda obrovského zemetrasenia, ktoré môže zasiahnuť západnú časť Kanady, v ktorej sa nachádzajú mestá Victoria a Vancouver.
Scenár, ktorý desí aj odborníkov
Najnovšia analýza rizík, ktorú si nechala vypracovať provincia Britská Kolumbia, popisuje dopady megazemetrasenia. Má ísť o udalosť, ktorá môže svojím rozsahom prekonať všetky katastrofy, aké región za posledných 200 rokov zažil. A to súčet všetkých katastrof naraz.
Foto: City of Vancouver
Podľa simulácií by si „veľké“ zemetrasenie vyžiadalo viac ako 3400 obetí a viac než 10-tisíc zranených hneď v prvý deň. Ďalší by prišli o život v dôsledku následných udalostí, počnúc požiarmi, zosuvmi pôdy, dotrasmi či vysokými prílivovými vlnami. V štúdii sa tiež uvádza zničenie 18-tisíc budov, vážne poškodenie ďalších 10-tisíc, a škody vo výške 128 miliárd kanadských dolárov. Hrubý domáci produkt by sa v dôsledku tejto katastrofy prepadol v celej krajine a strata pracovných miest by mohla trvať celé desaťročie.
Najviac ohrozený je Vancouver a pobrežie
Najviac by podľa predikcie mal byť zasiahnutý Vancouverov ostrov s Victoriou ako hlavným mestom provincie. Rovnako zničujúci dopad by však malo zemetrasenie aj na mesto Vancouver vrátane asi 20-kilometrového pásu pozdĺž pobrežia pevniny, od hraníc so Spojenými štátmi, až po oblasť Sunshine Coast na severe provincie.
Odborníci varujú, že hoci seizmické zóny v tejto oblasti pôsobia ticho, neznamená to, že sú nečinné. Práve naopak. Zóna subdukcie Cascadia (keď sa jedna tektonická platňa dostáva pod druhú), ktorá sa tiahne od severnej Kalifornie až po kanadský Vancouver, je schopná generovať najničivejšie zemetrasenia na planéte. To posledné sa podľa geologických výskumov odohralo okolo roku 1700.
Zóna Cascadia ako tichý zabijak
Profesor Edwin Nissen z University of Victoria tvrdí, že predpovede v správe vychádzajú zo simulácií. Tie berú do úvahy nielen silu otrasov, ale aj stav budov, od ich konštrukcie, cez umiestnenie a to, či spĺňajú moderné stavebné normy. „Domy z dreva sú na tom pri otrase zvyčajne lepšie. Naopak, tehly sú problém. A ešte viac záleží na tom, či sa dom nachádza na skalnatom podloží. Ak áno, je vo výhode. Ak nie, riziko sa zvyšuje,“ vysvetľuje Nissen. Nové budovy v provincii preto musia spĺňať prísnejšie konštrukčné normy, ktoré zahŕňajú aj odolnosť voči zemetraseniam. Aj preto je väčšina domov postavených z dreva.
Najväčším problémom je, že Cascadia je zvláštne neaktívna. V tejto oblasti nebola zaznamenaná takmer žiadna stredná seizmická aktivita, ktorá by vedcom pomohla lepšie sledovať pohyb dosiek. „Sme v istom zmysle slepí,“ priznáva E. Nissen.
Kedy to príde?
Zemetrasenie s magnitúdou 9,0 má podľa správy pravdepodobnosť 2 až 10 percent v priebehu nasledujúcich 30 rokov. To síce nevyzerá ako vysoké číslo, no pri dopadoch takého rozsahu ide o alarmujúcu štatistiku. „Katastrofy tohto druhu sa neriadia žiadnym presným harmonogramom. Môžu prísť po 100 rokoch aj po 800. Ale môžu prísť aj zajtra,“ hovorí E. Nissen.
Vancouver a celá Britská Kolumbia preto v tichosti zvyšujú pripravenosť. Záchranné zložky, vedci aj urbanisti sa snažia lepšie pochopiť, ktoré oblasti sú najviac ohrozené. Vznikajú podrobné rizikové mapy, ktoré zohľadňujú nielen geológiu terénu, ale aj hustotu obyvateľstva a typy budov. Popri tom sa do popredia dostáva aj vzdelávanie verejnosti. Ľudia sú vyzývaní, aby si pripravili evakuačné plány, zásoby jedla, vody a liekov na niekoľko dní a deti v školách sa každoročne učia, ako za zachovať v prípade zemetrasenia.
