Rok 2023 bude podľa vedcov najteplejším rokom nielen od začiatku vedenia meteorologických záznamov, ale za posledných viac ako 100-tisíc rokov.
Šimpanzy žijú v tlupách súperiacich o zdroje a územie. Bežne pri tom využívajú koordinovanú agresiu, ktorá môže vyústiť aj do smrti jedincov.
Sadze, síra a prach sú schopné blokovať slnko a prispievať k celosvetovej zime, pri ktorej zaniká vegetácia, čo má ničivé následky pre živočíchy.
Tento a ďalšie podobné výskumy môžu byť dôležité pre budúce objavovanie vesmíru a najmä očakávané misie, pri ktorých chce ľudstvo vystavať kolónie na Mesiaci či Marse.
Pre leteckú dopravu platí "červený poplach", teda najnaliehavejšia výstraha vyhnúť sa oblaku sopečného popola.
Vysoká úmrtnosť spôsobovaná vírusom by mohla ohroziť tamojšie populácie tučniakov a ďalších druhov, ktoré sa s týmto vírusom ešte nestretli.
Rok 2023 sa má stať najteplejším rokom v histórii. Tri až šesť miliárd ľudí by sa do konca storočia mohlo ocitnúť mimo obývateľnej oblasti zemegule.
Keď sa ľadovce roztopia, vypustia do mora viac sladkej vody. To môže viesť k narušeniu prúdov v južných oceánoch.
Niektoré samičky žiab dokonca imitujú samčie kvákanie, ukázala prekvapivá štúdia.
Hlavným dôvodom je klimatická zmena a strata habitatu napríklad pre odlesňovanie a zatopenie údolí riek po výstavbe priehrad.
Sexuálne aktivity rovnakého pohlavia nie sú v zvieracej ríši ničím ojedinelým. Pozorované boli u najmenej 1 500 druhov.
Úloha dážďoviek pre lepší rast rastlín je už dlhodobo známy, podrobnejšie údaje však až do najnovšieho výskumu neboli vyčíslené.
Ľadu je tento rok málo aj na opačnej strane sveta, v Arktíde. Zmenšovanie ľadovej pokrývky môže urýchliť otepľovanie planéty.
Genetický materiál poskytol 130-ročný exemplár tasmánskeho tigra, čo je ľudový názov vakovlka tasmánskeho.
Medúzy štvorhranky menia svoje správanie na základe predchádzajúcich skúseností, hoci nemajú centrálny mozog. Vedci urobili sériu experimentov.
To môže ohroziť druhy citlivé na teplotu vody. Oceány pohltili 90 percent zvyškového tepla vyprodukovaného ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie.
Hladký objekt so zvláštnym otvorom uprostred bol nájdený v hĺbke viac ako troch kilometrov pomocou diaľkovo riadeného podmorského prieskumníka.
Dobrovoľníci vo vyschnutom koryte v Štátnom parku Dinosaur Valley našli 75 nových stôp dinosaurov. Tie tam však nezostanú navždy.
Mohlo by to mať vážne následky pre lesy na celom svete. Všetko bude závisieť od stupňa oteplenia.
Podľa nových zistení je však množstvo plastov plávajúcich na hladine morí a oceánov vyššie, než uvádzali predchádzajúce štúdie.
Organizmy v pôde majú podľa vedcov prevažujúci vplyv na rovnováhu našej planéty.
Výskumníci prišli na možné vysvetlenie toho, prečo plač mláďat vyvoláva u krokodílov silnejšie a rýchlejšie predátorské reakcie.
Plynule sa otepľujúca klíma spôsobuje topenie ľadovcov a odhalenie machu vyšším úrovniam ultrafialového žiarenia, ktorým dosiaľ nebol vystavený.
Experti podotýkajú, že koralové útesy nie sú len podmorskou ozdobou či útočiskom mnohých morských živočíchov. Majú aj ďalšiu významnú funkciu.
Priemerná celosvetová teplota bola o 1,5 stupňa vyššia v porovnaní s predpriemyselnou érou.