Spoločný projekt nazvaný Nové trácke zlato financujú predovšetkým holandské nadácie, ktoré dodajú aj 12 tarpanov z umelo obnoveného chovu. Na spoločnej tlačovej konferencii v Sofii to oznámili prírodovedci zúčastňujúci sa na projekte.
„Dvanásť tarpanov dovezených z Holandska sme previezli do Krumovgradu,“ povedal Stefan Avramov, odborník na biodiverzitu v rámci bulharsko-holandského programu.
„Budú spočiatku držané vo zvernici, aby sa adaptovali na podmienky bulharských hôr. Zvernica sa bude postupne rozširovať, až bude zrušená a tarpany vypustíme do voľnej prírody,“ dodal. „V Holandsku tarpany nikdy nevideli skalu, nieto hory. Musia sa preto novému typu krajiny i klíme prispôsobovať postupne,“ povedal Johan Bekhauis z holandskej nadácie ARK.
S tarpanmi budú postupne kontaktovať vhodné bulharské kobyly, aby sa s nimi podelili o skúsenosti a inštinkty, ako sa ubrániť vlkom. „Odovzdávanie skúseností je aj u zvierat najlepší spôsob, ako sa naučiť chrániť pred nebezpečenstvom,“ dodal Bekhauis. Jeho nadácia ARK spolu s ďalšou holandskou organizáciou Avalon do projektu Nové trácke zlato vložila prostriedky získané z lotérie fungujúcej v prospech ochrany prírody, rozvoja organického farmárstva a ekologickej turistiky.
Posledné tarpany vymizli z európskej prírody pred 100 až 150 rokmi. Ich posledné skupiny žili vtedy v poľských, bieloruských a ukrajinských stepiach a lesoch. Najviac ich zahynulo v roku 1813, keď ich v „hladovej“ zime po napoleonských vojnách húfne zabíjali. Posledného divého tarpana ulovili v roku 1879 v západnom Rusku. Ako druh potom tarpana zrekonštruovali z posledných kusov skrotených poľskými sedliakmi a využívaných v poľnohospodárstve aj s pomocou krížencov, ktorí mali najviac znakov pôvodného plemena. Moderný tarpan je tak zrejme dosť presnou kópiou pôvodného divého koňa.
Tarpan (Equus ferus Boddaert) je podľa odborníkov dokonalým príkladom „primitívnej sily“. Patrí k menším druhom, väčšina jedincov meria v kohútiku 132 cm a má myšiu sivú farbu s rebrovaním na nohách. Je neobyčajne skromný a nezávislý, otužilý, dôkladne stavaný a vyniká vytrvalosťou a životnosťou. Choroby sa mu vyhýbajú, rany sa rýchlo hoja, potraty nepozná a plodnosť je vyššia ako u domácich koní.
Európanom bol tarpan známy už od čias, keď antickí obchodníci aj bojovníci prenikli do lesov strednej Európy a do čiernomorských stepí. Rozlišovali sa dva druhy, stepné a lesné, podľa niektorých odborníkov išlo pôvodne jednoznačne o stepné zviera a až rozpínanie človeka, ktorý step menil na pole a tarpany vybíjal, dal vznik lesnej verzii. Tam sa po určitú dobu cítili bezpečnejšie. Je preukázané, že tarpan je iný druh ako jemu podobný kôň Przewalského, tiež zachránený v poslednej chvíli pred vyhynutím.