Vedci z Dánska vyvinuli univerzálny protijed z nanoprotilátok alpaky a lamy, ktorý účinkuje proti 17 druhom jedovatých afrických hadov.
Zaujímavosťou je, že tento druh sa túto jeseň objavil aj v Poľsku a Holandsku.
Nový výskum ukazuje, že vesmír nemôže byť simuláciou. Realitu vraj nemožno vysvetliť algoritmicky. Presahuje totiž výpočty aj samotný časopriestor.
Vedci pod arktickým ľadom objavili mikroorganizmy, ktoré dokážu spracovávať dusík. Objav môže zmeniť pohľad na život aj klímu v Arktíde.
Vedci vytvorili voňavú hubu, ktorá láka komáre na kvetinovú vôňu, ktorá ich usmrtí. Je bezpečná pre ľudí a účinná aj tam, kde chemické postreky zlyhávajú.
Vedci z Talianska vynašli presný spôsob, ako analyzovať pohyby magmy pod sopkou a získať tak rozhodujúci náskok pred jej možným výbuchom.
Koralové útesy masovo hynú a s nimi mizne aj stabilita oceánov, ktoré držia planétu pri živote. Na rad môžu prísť aj ďalšie ekosystémy.
Rypoš lysý prekvapil vedcov svojou dlhovekosťou. Jeho tajomstvo je ukryté v unikátnom proteíne, ktorý opravuje DNA a spomaľuje starnutie buniek.
Fínski vedci objavili, že mikróby v ihličí smreka dokážu tvoriť zlaté nanočastice. Ich objav, ktorý môže zmeniť vyhľadávanie ložísk a pomôcť pri čistení vôd.
Vedci prebudili mikróby, ktoré spali v permafroste 40-tisíc rokov. Ich oživenie odhaľuje minulosť Zeme aj možné riziká pre jej budúcnosť.
Pred 78 miliónmi rokov dopadol na územie Fínska asteroid. V jeho kráteri vznikol svet, v ktorom sa rozbehol nový život. Mikroskopický, no vytrvalý.
Celková kapacita zariadenia sa zníži o 30 percent na 220-tisíc ton ročne a zmení sa aj pomer komunálneho a priemyselného odpadu.
Vedci spravili zásadný krok k návratu doda, vyhynutého vtáka z ostrova Maurícius. Pomôcť má genetika, holuby a špeciálne upravené kurčatá.
Ide o vzácny exemplár sviňuchy z geologickej formácie Pisco, ktorá je známa svojimi dobre zachovanými morskými fosíliami.
Pred 40 rokmi sa krajiny spojili, aby podnikli prvý krok pri ochrane ozónovej vrstvy - pod vedením vedy a zjednotení v konaní.
Najrozšírenejší fotosyntetizujúci mikrób v oceánoch, Prochlorococcus, nezvláda otepľovanie morí. Hrozí jeho úbytok, ktorý ovplyvní celý ekosystém.
Vedci objavili mravce, ktorých kráľovné dokážu plodiť samcov iného druhu a vytvárať z nich robotníkov.
Vedci zistili, že u primátov súvisí dĺžka palca s veľkosťou mozgu. Naznačuje to, že ruka a mozog sa vyvíjali spoločne už milióny rokov.
Nový výskum ukazuje, že okysľovanie oceánov môže chemicky poškodzovať zuby žralokov, čím ohrozí ich schopnosť efektívne loviť.
Nový objav by mohol pomôcť spomaliť úbytok včelích kolónií, ktoré sú nevyhnutné pre opelenie plodín
Antarktída čelí rýchlym a možno nezvratným zmenám. Úbytok ľadu ohrozuje klímu, oceány aj živočíchy. Zmeny zasiahnu celý svet.
Po 12-tisíc rokoch pokoja sa prebúdza Tintinská zlomová línia v kanadskom Yukone. Vedci varujú pred silným zemetrasením, ktoré ohrozí sever Kanady.
Zemiak vznikol pred 9 miliónmi rokov z nečakaného spojenia rajčiny a divokej rastliny. Vedci odhľajú jeho fascinujúci evolučný príbeh.
Výskumníci z univerzity Soule skúmali, nakoľko dokáže čerpanie podzemnej vody zmeniť sklon a rotáciu našej planéty či ovplyvniť rýchlosť stúpania hladiny morí.
Hlbokomorské ryby produkujú uhličitany rovnako ako tie z plytčín, čím výrazne prispievajú k chemickej rovnováhe a uhlíkovému cyklu oceánov.