Svetový rekord v najdlhšom pobyte vo vesmíre drží ruský kozmonaut Valerij Poljakov
Mesiac Európa pokrýva hrubá vrstva ľadu a najnovší objav zvyšuje možnosť, že vo vodnom prostredí pod ľadom sú podmienky pre existenciu života.
Misia umožní vedcom bahliadnuť do hlbokej minulosti zo začiatku Slnečnej sústavy.
Vyhlásil to venezuelský prezident Nicolás Maduro, ktorý sa na tom v podľa vlastných slov dohodol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Webbov teleskop zrejme zachytil molekulu, ktorú na Zemi produkujú len živé organizmy.
Veľký hadrónový urýchľovač častíc je najväčším experimentálnym zariadením na svete. Je tiež najchladnejším a zároveň i najhorúcejším miestom našej galaxie.
Raketoplán VSS Unity, v ktorom sedia pasažieri s inštruktorom, dosiahol nadmorskú výšku 89 kilometrov.
Raketa vyniesla na obežnú dráhu Zeme aj satelit. Ide o röntgenový teleskop, ktorý by mal vedcom pomôcť lepšie pochopiť vznik a vývoj vesmíru.
Pristávací modul Vikram a rover Pragján mali fungovať iba jeden lunárny deň, čo sa rovná 14 dňom na Zemi.
Sonda bude päť rokov skúmať slnečnú atmosféru, magnetické búrky na Slnku a ich vplyv na okolie Zeme.
Luna-25 stroskotala 20. augusta. Išlo o prvú ruskú lunárnu misiu za ostatných 47 rokov.
Mesiac bude k Zemi bližšie než zvyčajne.
Rover Pragján vyhľadáva stopy zamrznutej vody, ktorá by mohla byť potenciálnym zdrojom pitnej vody pre budúce pilotované misie.
Misia SLIM bude prvým pokusom japonskej vesmírnej agentúry o pristátie na Mesiaci.
Loď, ktorá ich na obežnú dráhu vyniesla, sa o pár dní opäť vráti na Zem so štyrmi členmi misie Crew 6, ktorí sú na stanici od marca.
Astronauti by na ISS mali doraziť v nedeľu a nahradia tam súčasnú posádku, ktorá je vo vesmíre od marca.
Jeho životnosť je plánovaná najmenej na jeden lunárny deň, čo je asi 14 pozemských dní.
India sa stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoje zariadenie na Mesiac.
Ruská nákladná loď sa vydala k stanici len asi dva a pol dňa predtým, ako k nej zamieri loď Crew Dragon s štvorčlennou posádkou.
Luna-25 bola súčasťou ruského lunárneho programu, ktorý predpokladá vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice na Mesiaci do roku 2040.
Čínska prieskumná misia Chang-e 4 ako prvá mesačná sonda v histórii uskutočnila v roku 2019 mäkké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca.
Ruskí operátori stratili spojenie s modulom už v sobotu, po „neštandardnej situácii" pri manévroch pred pristátím.
Vedci pracujú s niekoľkými hypotézami. Ide podľa nich o historický experiment.
Sonda bude obiehať 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca pred plánovaným pondelkovým pristátím na mesačnom južnom póle.
V rámci programu Artemis naplánovala NASA sériu misií so zvyšujúcou sa náročnosťou, ktorých cieľom je návrat ľudí na Mesiac a vybudovanie trvalej stanice.