Talianski vedci z Universita degli Studi di Milano a Politecnico di Milano našli dôkazy o tom, ako vírusy zmenili proces ľudskej evolúcie. Tento objav môže okrem iného pomôcť pri vývoji účinnejších liekov a vakcín.
Odborníci analyzovali genómy 52 ľudských populácií z rozličných krajín sveta, kde za uplynulých 200-tisíc rokov prichádzali ľudia do kontaktu so širokou škálou vírusov. Zameriavali sa preto najmä na tropické oblasti, kde panujú pre vírusy najvhodnejšie podmienky. U 139 génov našli spolu viac ako 400 mutácií, ktoré zohrávajú rolu pri infikovaní organizmu vírusmi. Tieto poznatky môžu taktiež pomôcť vysvetliť, prečo sú niektorí ľudia náchylnejší napríklad na chrípku. Talianski vedci najprv hľadali v genóme stopy po infekcii, ktoré následne priradili k príslušnej genetickej variácii.
Týmto spôsobom by sa podľa ich slov dali v budúcnosti identifikovať gény, ktoré sú náchylnejšie k poškodeniu vírusmi. Táto metóda by sa dala využiť aj pri identifikácii génov, ktoré zvyšujú alebo znižujú riziko nákazy inými patogénmi ako napríklad baktériami.