Vo veľkej nemocnici v Šanghaji preto vyhľadal lekára, ktorý mu do miechy vpichol darcovské kmeňové bunky. Hong (27) na druhý deň odišiel z nemocnice, ale jeho zdravotný stav sa tak zhoršil, že ho museli vyložiť z vlaku a prepraviť do inej nemocnice. Zachrániť sa ho už však nepodarilo.
V posledných mesiacoch v Číne a iných ázijských krajinách pribúdajú prípady, keď ľudia s nevyliečiteľnými ochoreniami vyhľadávajú „terapiu kmeňovými bunkami“. Rozmáha sa aj „kmeňová turistika“ ľudí z USA a Európy. Odborníci však varujú, že takejto liečbe stále chýba dostatok vedeckých dôkazov a prinajlepšom ju možno označiť za experimentálnu.
Hong za liečbu, ktorá ho stála život, zaplatil vojenskej nemocnici s názvom 455 PLA celkovo 4 800 dolárov. Jeho otec Hong Genšo išiel po úmrtí syna do nemocnice po vysvetlenie. Tam mu však len povedali, že jeho syn zomrel v inej nemocnici. Dali mu 12-tisíc dolárov s tým, aby sa tým už ďalej nezaoberal. „Syna už naspäť nezískam, ale ľudia by mali vedieť o týchto nebezpečných terapiách kmeňovými bunkami,“ uviedol 61-ročný Hong.
Nedostatok vedeckých dôkazov
Odborníci varujú pred využívaním služieb kliník a nemocníc v Číne, Mexiku, Indii, Turecku, Rusku a inde, ktoré ponúkajú liečbu kmeňovými bunkami. Takéto terapie totiž nikdy neprešli klinickými testami a nie sú považované za štandardnú liečbu. „Turistika za kmeňovými bunkami je etický problém, pretože ľudia dostávajú neoverenú terapiu od nedôveryhodných zdrojov,“ píše David Resnik z University of Alberta v štúdii, ktorú zverejnil žurnál EMBO.
George Daley z Harvard Stem Cell Institute potvrdil, že aj jeho sa pacienti pýtajú na možnosť liečby alzheimera alebo poškodenej chrbtice kmeňovými bunkami na klinikách v Číne a Brazílii.
„Vždy sú dobré aj zlé výsledky. Žiadna terapia nemôže všetkým garantovať úspešné vyliečenie. Okrem toho tí ľudia nemajú inú alternatívu,“ povedal predstaviteľ čínskej nemocnice PLA 455, ktorý nechcel byť menovaný. Daley však hovorí, že v súčasnosti ešte nikto nevie, ako použiť kmeňové bunky pri liečbe alzheimera, cukrovky a iných zatiaľ neliečiteľných ochorení.
Zúfalí pacienti
Fan Hongkun trpela ťažkým štádiom cirhózy pečene, ktorú spôsobilo nakazenie vírusom hepatitídy B. Verila však, že transplantovaním kmeňových buniek jej narastie nová pečeň. „Lekár mi povedal, že kmeňové bunky sú ako semiačka, ktoré po vysadení na pečeň začnú rásť, deliť sa a rozširovať, až z nich vyrastie nová, zdravá pečeň,“ hovorí Fan (63), ktorá sa prihlásila na terapiu kmeňovými bunkami vo Všeobecnej vojenskej nemocnici v Pekingu. „Armáda neklame, a preto im verím,“ dodala Fan.
Lekári v nemocnici jej vysadili na štyri týždne lieky, ktoré brala, aby sa pripravila na terapiu. Nedočkala sa jej však, upadla do kómy a zomrela. Jej rodina potom nemocnicu žalovala, no súd žalobu odmietol.
Lekár z danej nemocnice uviedol, že celý proces transplantácie kmeňových buniek trvá iba jeden deň. „Vyberieme pacientovi bunky z kostnej drene a izolujeme kmeňové bunky, ktoré potom vložíme do pečene. Kostnú dreň vyberieme ráno a poobede transplantujeme kmeňové bunky. Áno, trvá to len jeden deň. Veľmi rýchle,“ ochotne cez telefón vysvetlil lekár podstatu „zázračnej“ terapie.
Potenciálne prínosné
Výskumníci veria, že regeneratívna medicína bude v budúcnosti veľmi účinná. Kmeňové bunky sú totiž hlavné bunky, ktoré sa dokážu premeniť na akúkoľvek bunku v tele od nervovej cez srdcovú až po kostnú. Vedci skúmajú, ako tento ich potenciál využiť pri liečbe celého radu ochorení od rakoviny cez cukrovku až po úrazy, ktoré sa skončili poškodením miechy. Prízvukujú však, že zatiaľ existuje len jeden typ terapie kmeňovými bunkami, ktorý funguje.
„Pri liečbe leukémie a lymfómu sa využíva transplantácia kostnej drene. Je to overená procedúra. Ostatné typy terapie takú úroveň nedosahujú,“ hovorí David Siu, profesor kardiológie z Queen Mary Hospital v Hongkongu. „Máme dôkazy, že z kmeňových buniek sa dajú vypestovať nové tkanivá, ale nemáme dostatok dôkazov, že to prinesie aj požadovaný terapeutický efekt,“ dodal. Takisto zatiaľ neexistuje ani terapia kmeňovými bunkami na spomínané ochorenia – mŕtvicu a cirhózu.
Je však možné a legálne zúčastniť sa ako pacient na klinických testoch schválených regulačným úradom. „Klinické testy sa pripravujú dôkladne a vopred. Výskumník musí vedieť, aké sú riziká, čo sa smie a nesmie, ako ochrániť pacienta pred nechcenými účinkami, ak liečba nevyjde, a podobne,“ uvádza Resnik, ktorý radí zďaleka sa vyhnúť podvodníkom s kmeňovými bunkami. Podozrivé môže byť, ak si lekár pýta vopred vysoké sumy, ak tvrdí, že neexistuje žiadne riziko alebo neponúkne starostlivosť po zákroku. Pacienti musia vedieť, ako budú liečení, aké kmeňové bunky sa použijú a odkiaľ pochádzajú.