Ide o náhrady kože, ktoré sú založené na biomateriáloch, podstatnou zložkou je kolagén a kyselina hyalurónová. Ide o látky prítomné v našom tele, kyselina hyalurónová je prítomná v medzibunkovom priestore, v kĺboch a má hojivé vlastnosti. Rovnako tak kolagén. V ňom vedci upravujú koncové väzby tak, aby sa predišlo imunitnej reakcii organizmu.
„Používame syntetickú trojrozmernú matricu z prírodných polymérov – kolagén, hyaluronan či elastín a vytvárame ,lešenie', na ktorom sa kultivujú vlastné bunky pacienta. Ide vlastne o náhradu dermy, na ktorej sa pri hojení vytvorí nová vrchná vrstva kože – epiderma,“ vysvetľuje profesor Bakoš.
Tento výskum čaká na ďalšie využitie v praxi. Podľa vedcov by sa takto dali vytvoriť biosyntentické náhrady kože, kostí, chrupaviek či tkanív. Tím profesora Bakoša vyvinul aj kostné náhrady, ktoré našli uplatnenie v praxi, predovšetkým v zubnej chirurgii. Aj v tomto prípade ide o biomateriál, ktorý ľudské telo prijíma bez imunitnej reakcie.
Tím profesora Bakoša, predovšetkým doktorandka Miroslava Vitteková, sa v súčasnosti zaoberá aj výskumom dočasného kožného krytu na báze nanovlákien. Tento dočasný kožný kryt by slúžil na okamžité a dočasné prekrytie rozsiahlych popálenín. Na takéto dočasné prekrytie sa v súčasnosti používajú upravené prasacie kože a kože z kadáver (mŕtvol). Tento výskum je v súčasnosti vo fáze overovania v laboratóriu na živých bunkách.