Kým vedcami sledovaní športovci umierali v priemere vo veku 80 až 85 rokov, takzvaní „superstoroční“ ľudia spravidla neprekonajú vek 115 rokov. V štúdii zverejnenej v americkom časopise Journal of Gerontology vedci z francúzskeho Ústavu pre biomedicínu a epidemiológiu v športe (IRMES) sa domnievajú, že tento poznatok posilňuje argumenty, že život súčasného človeka má svoje hranice.
Vedci skúmali všetkých 1 205 „superstoročných“ (125 mužov a 1¤080 žien), ktorých dátum narodenia bol úradne potvrdený a ktorí zomreli v rokoch 1899 až 2013. Pozorovali tiež 19¤012 športovcov, ktorí sa zúčastnili olympijských hier od roku 1896 a zomreli pred koncom minulého roka. Títo športovci žili spravidla dlhšie než ich príbuzní.
Podľa vedúcej výskumu Juliany Anter-Jacqueminovej žiadny elitný športovec napriek zdravému životnému štýlu dodnes neprekročil 110. rok života. Ten najstarší zomrel vo veku 105 rokov. A u „superstoročných“ dosiaľ nikto nebol schopný prekonať rekord dlhovekosti Francúzky Jeanne Calmentovej, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov. Jedna osoba sa dožila 119 rokov, zvyšok zomrel najviac v 115 či 116 rokoch.
Podľa Anter-Jacqueminovej ľudstvo tak zrejme dospelo k fyziologickému vekovému „stropu“, ktorý je daný genetickým vybavením a je tiež ovplyvňovaný klesajúci kvalitou životného prostredia.
Vedci pripúšťajú, že počet monitorovaných ľudí je „relatívne nízky“ a že ich zistenia môžu byť v budúcnosti prekonané vplyvom zatiaľ neznámych faktorov. Pozitívom pre ľudí lipnúcich na živote je stále sa predlžujúca priemerná dĺžka života najmä v rozvinutých krajinách, ktorá dáva šancu čoraz viac ľuďom dosiahnuť čo najvyšší vek. V posledných rokoch prudko vzrástol počet ľudí dožívajúcich sa sto až 110 rokov. V Japonsku žilo vlani v septembri už takmer 55-tisíc osôb starších ako sto rokov, vo Francúzsku ich vlani bolo 16 200.