Vyššie teploty totiž umožňujú ľahšie šírenie vírusu prostredníctvom komárov druhu Aedes aegypti. Už v minulosti prispeli k podobným epidémiám aj iné ako čisto biologické faktory. Kľúčovú úlohu zohralo aj počasie, rovnako ako ekonomické podmienky, cestovanie, používanie klimatizácie alebo kontrola komárov.
Vedci tvrdia, že vinu za epidémiu nemožno pripísať jednej príčine. Ani vinu za súčasné šírenie vírusu Zika nemožno hneď zvaliť na globálne otepľovanie alebo na jednotlivý klimatický jav. Keď rastú teploty, komár Aedes aegypti rýchlejšie prenáša vírus Zika, horúčku dengue a ďalšie choroby, potvrdzuje entomológ Bill Reisen z Kalifornskej univerzity v Davise. „Pri vyšších teplotách máte viac komárov, ktoré sa častejšie živia a je u nich väčšia šanca, že chytia infekciu. A potom sa vírus rýchlejšie množí, pretože je teplejšie a komáre môžu byť prenášačmi v skorších fázach svojho života,“ povedal Reisen.
Miesta, ktoré sú ohniskami šírenia vírusu Zika, boli v poslednej dobe zároveň miestami s mimoriadne vysokými teplotami a suchom. Brazílske Recife, najväčšie mesto v oblasti zasiahnutej epidémiou, zažilo rekordne teplé obdobie od septembra do novembra. Podľa údajov amerického americkej NASA bolo približne 1,2 stupňa nad normálom. Štát Pernambuco má za sebou najteplejší a najsuchší rok od roku 1998. A aj globálne bol vlaňajšok najteplejším v dejinách meraní.
Vedci však študovali vírus Zika oveľa menej ako iné choroby prenášané komármi, a tak sa riadia skúsenosťami z horúčok dengue alebo chikungunya, ktoré sú prenášané rovnakým druhom komára. Chorobou dengue sa každoročne nakazí okolo 400 miliónov ľudí a asi štvrtina z nich ochorie natoľko, že musí byť hospitalizovaná.
Komáre všeobecne nežijú dlho, v priemere približne desať až 12 dní, hovorí entomológ a epidemiológ Tom Scott z Kalifornskej univerzity v Davise. Približne tak dlho pritom vírusu trvá, než sa usídli v tele komára a získa schopnosť prenášať nákazu. Často však hmyz uhynie skôr, ako sa stačí stať prenášačom choroby. Teplejší vzduch umožňuje vírusu rýchlejšie dozrieť, takže je väčšia šanca, že hmyz sa stane aj počas krátkeho komárieho života nákazlivým. Vyššie teploty majú za následok aj to, že komáre sú hladnejšie, a tak môžu chorobu preniesť na viac ľudí, hovoria vedci. A všeobecne vyššie teploty zväčšujú populáciu komárov.
El Niňo má za následok prirodzené otepľovanie časti centrálneho Pacifiku, čo ovplyvňuje počasie na celom svete. Obyčajne má za následok sucho na severovýchode Brazílie, ako to bolo aj vlani. Komárom Aedes aegypti sa dobre darí v menej vyspelých regiónoch. Žijú v oblastiach, kde chudobní ľudia uchovávajú vodu vo vonkajších nádržiach, upozorňuje Jonathan Patz, riaditeľ inštitútu globálneho zdravia pri Wisconsinskej univerzite.
„Ako pri všetkých vírusoch prenášaných komármi je podnebie jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho prenášanie,“ hovorí Andy Monaghan, ktorý sa v americkom Národnom centre pre výskum atmosféry (NCAR) zaoberá vplyvmi klimatických zmien na zdravie verejnosti. „Myslím, že by bolo predčasné hovoriť čokoľvek o úlohe zmeny klímy a súčasnej epidémii,“ hovorí Monaghan. Práve on však nedávno Americkej meteorologickej spoločnosti predstavil štúdiu, ktorá predpovedá, že Aedes aegypti sa časom presunie ďalej na sever USA kvôli budúcemu otepľovaniu, takže by každú sezónu s komárom prichádzali do styku aj obyvatelia štátov, ako sú Missouri, Tennessee, Kentucky, Severná Karolína, Virgínia a hlavné mesto Washington.