Rozsiahla analýza DNA amerických Indiánov tak potvrdila devastačný účinok kolonizácie „nového sveta“ po tom, čo ho v roku 1492 objavil Krištof Kolumbus.
Vedci genetickú históriu pôvodných obyvateľov zrekonštruovali z pozostatkov 92 ľudí, ktorí žili pred 500 až 8600 rokmi. Medzi nimi bola aj slávna múmia La Doncella (Panna), mladé dievča, ktoré bolo v pohorí Ánd rituálne obetované pred viac ako päťsto rokmi. Dievča a ďalšie dve deti nechali zmrznúť na vrchole kopca ako dar bohom, uviedli archeológovia, ktorí dobre zachované, mrazom mumifikované telá našli v Argentíne v roku 1999.
V rámci štúdie publikovanej v žurnále Science Advances výskumníci informovali, že súčasným potomkom pôvodných amerických obyvateľov chýba viacero génov, ktoré boli typické pre ich predkolumbovských predkov. Z toho vyplýva, že línia obyvateľov s týmito génmi vyhynula po príchode Španielov. „Prekvapilo nás, že žiadna z genetických línií, ktoré sme našli v pozostatkoch 92 prapredkov, sa nenachádza v súčasnej populácii ich potomkov,“ uviedol Bastien Llamas z austrálskej univerzity v Adelaide.
„Tieto genetické odlišnosti za začali objavovať už pred deväťtisíc rokmi a boli kompletne neočakávané. Preto sme preskúmali mnoho demografických scenárov, aby sme mohli tento trend vysvetliť,“ pokračoval Llamas. „Jediný scenár udalostí, ktorý zapadal do výsledku našich pozorovaní, sa udial krátko po začiatku kolonizácie. Vznikli populácie, ktoré boli od seba geograficky izolované a väčšina z týchto ľudí vymrela po stretnutí s Európanmi. To zodpovedá aj historickým záznamom, v ktorých sa hovorí o veľkom demografickom kolapse na konci 15. storočia.“
Tím výskumníkov, v ktorom boli aj vedci z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz a Harvardskej lekárskej školy, skúmal materské genetické línie sekvencovaním celého mitochondriálneho genómu. To je DNA, ktorá sa presúva na ďalšie generácie len od matky, a ktorú sa odborníkom podarilo získať z kostí a zo zubov prevažne juhoamerických múmií a kostier.
Kolumbus a jeho nasledovníci do Ameriky priviezli napríklad tuberkulózu. Tá sa rozšírila v Strednej a Južnej Amerike a neskôr aj v Severnej. Potom prišli ďalší kolonizátori, ktorí priniesli ďalšie druhy tohto smrteľného ochorenia. Podľa doterajších výskumov európske choroby vyhubili až 95 percent pôvodných amerických obyvateľov, čo bolo asi 19 miliónov ľudí. Tuberkulóza ešte aj dnes patrí k najsmrteľnejším infekčným ochoreniam. Každý rok TBC podľahnú až dva milióny ľudí.
Dávne genetické stopy vedcom takisto umožnili presnejšie datovať príchod prvých ľudí do Ameriky cez Beringiu, ktorá počas ľadovej doby spájala Áziu so severozápadným výbežkom Ameriky. „Pomocou našej genetickej rekonštrukcie sme potvrdili, že prví Američania vstúpili na kontinent pred 16-tisíc rokmi cez tichomorské pobrežie,“ uviedol profesor Alan Cooper, riaditeľ Austrálskeho centra pre starobylú DNA (ACAD). „Smerom na juh sa rozšírili pozoruhodne rýchlo a do južných regiónov Čile sa dostali už pred 14 600 rokmi.“
„Genetická diverzita ľudí prichádzajúcich z Ázie bola malá vzhľadom na to, že prvé populácie boli izolované 2400 až deväťtisíc rokov. V tom čase bola ľadová doba na svojom vrchole. Ľadové púšte blokovali pohyb prvých obyvateľov, ktorých počet rástol len pomaly vzhľadom na limitované zdroje potravy,“ vysvetľuje Lars Fehren-Schmitz z Kalifornskej univerzity. „Počas tejto dlhej izolácie sa u malej skupiny ľudí vytvorila unikátna genetická diverzita, ktorú môžeme vidieť u raných Američanov.“
„Naša štúdia je prvou, ktorá v reálnom čase geneticky mapuje kľúčové údaje týkajúce sa načasovania a procesu osídľovania Severnej a Južnej Ameriky,“ pridal sa Wolfgang Haak z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. „Ak by sme však chceli zložiť úplný obrázok, museli by sme získať a analyzovať mnoho vzoriek DNA súčasných obyvateľov a porovnať ich s DNA ich predkov, ktorí žili ešte pred príchodom Krištofa Kolumba.“