„Budeme mať možnosť skúmať, ako vplývajú toxíny na plodnosť alebo prečo mladí chlapci, ktorí podstúpili chemoterapiu, ostávajú niekedy až do konca života neplodní,“ uviedol profesor Karim Nayernia z Newcastlu. Vedci chcú takisto skúmať neplodnosť mužov – čo ju spôsobuje a ako pomôcť neplodným párom splodiť potomka, ktorý bude geneticky ich vlastný.
Vedecký tím na vytvorenie spermií použil kmeňové bunky získané z párdňových ľudských embryí, ktoré získali z kliník umelého oplodnenia. Pomocou chemického roztoku a použitím lasera bunky primali k deleniu, čím vznikli spermatocity a ďalšou diferenciáciou mužské pohlavné bunky gaméty, ktoré sú nositeľmi polovice chromozómov.
„Študovaním procesu tvorby spermií lepšie pochopíme, ako sa medzi generáciami dedia genetické ochorenia,“ uvádza sa v štúdii, ktorá bola publikovaná v akademickom žurnále Stem Cells and Development. Vedci však dodávajú, že potrvá ešte približne päť rokov, kým techniku tvorby spermií zdokonalia.
Vytvoriť spermie z kmeňových buniek myší sa podarilo nemeckým vedcom už pred tromi rokmi. Tieto spermie použili aj na umelé oplodnenie myší, ktoré takto priviedli na svet sedem potomkov. Všetky však po niekoľkých dňoch uhynuli. Tento fakt je jasným dôkazom, že spermie z laboratória sú ešte ďaleko od uvedenia do praxe. Na druhej strane však muži môžu byť radi, že ešte niekoľko rokov potrební predsa len budú.