Hawking je úplne ochrnutý a už teraz môže hovoriť len vďaka prístrojom. Počas štúdií ho postihla amyotrofická laterálna skleróza (ALS), ktorá postupne ničí nervové bunky zodpovedné za fungovanie svalov, zatiaľ čo mozog zostáva nedotknutý. Fyzik napriek očakávaniam lekárov chorobe nepodľahol a pracuje z pojazdného kresla. Hlas stratil pri tracheotómii v roku 1985, ale s pomocou počítača dokáže hovoriť vďaka systému, ktorý prevádza do podoby hovoreného slova pohyby jeho tváre.
Ako choroba postupuje, Hawking môže horšie ovládať aj tvár a možnosť rozprávania sa pre neho zhoršuje. Teraz vďaka prístrojom dokáže povedať asi jedno slovo za minútu. Podľa lekárov hrozí, že postupom času sedemdesiatročný fyzik úplne stratí možnosť komunikovať a jeho mozog zostane uväznený v ochrnutom tele.
Americký vedec Low sa snaží nájsť spôsob, ako umožniť Hawkingovi hovoriť prostredníctvom snímania mozgových vĺn. Low tvrdí, že objavil spôsob, ako zachytiť aj vysokofrekvenčné vlny, ktoré zvyčajne utlmí lebka. Vedec medzi týmito vlnami dokázal rozpoznať tie, ktoré vznikajú, keď Hawking pomyslí na pohyb končatín.
Low sa teraz snaží vytvoriť spôsob, ako by tieto signály bolo možné previesť na slová. Nový hovoriaci prístroj pre Hawkinga by mal fungovať na rovnakom základe, na akom funguje už ten súčasný.
Hawking je zrejme najznámejším súčasným fyzikom, niekedy býva označovaný za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina. Preslávila ho predovšetkým kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie – vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Knihy sa predalo vyše 10 miliónov výtlačkov.
Hawkingovi okrem prvenstiev v kozmológii patrí aj prvenstvo ako najdlhšie žijúcemu človeku s diagnostikovanou ALS. Sám Hawking uviedol, že amyotrofická skleróza bola jedným z najväčších darov, ktoré od života dostal: „Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť a vidieť problémy z iného uhla pohľadu.“
Stephen Hawking je už od 32 rokov členom vedeckej Kráľovskej spoločnosti. V januári tohto roka oslávil 70 rokov. V bádaní sa venuje témam, ktoré na prvý pohľad nesúvisia s bežným životom, no majú zásadný význam pre pochopenie, ako vznikol vesmír a neskôr aj ľudstvo samo a takisto pomáha pochopiť povahu vesmíru. Dokázal napríklad, že čierne diery nie sú nenásytným žrútom, ktorý raz pohltí celé univerzum. Vyžarujú totiž radiáciu, pre ktorú sa postupne scvrkávajú až zaniknú.