Kritici návrhu dvíhajú obočie predovšetkým nad vysokou cenou projektu. Peniaze na výstavbu by išli od členských štátov CERN-u, ktorých je teraz 23.
Doteraz najväčším úspechom projektu Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) bolo v roku 2013 potvrdenie existencie Higgsovho bosónu, „božskej častice“, ktorá podľa mnohých vedcov zohráva kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc.
Čítajte viac Už 15 rokov odhaľuje hadrónový urýchľovač tajomstvá hmoty
Podobne veľkolepých výsledkov sa však zatiaľ nepodarilo tamojším výskumníkom dosiahnuť pri pátraní po takzvanej tmavej hmote a temnej energii – javoch, ktoré podľa súčasných teórií tvoria vesmír z väčšej časti ako nám známe atómy.
„Ide o nástroj, ktorý umožní ľudstvu urobiť ohromný krok vpred pri hľadaní odpovedí na základné otázky fyziky a vesmíru,“ povedala BBC k návrhu nového zariadenia Fabiola Gianottiová, generálna riaditeľka CERN-u.
Odhalenie tmavej energie a hmoty pomocou LHC výskumníci v CERN predpovedali pred viac ako 20 rokmi. Doteraz sa to však pomocou urýchľovača častíc nepodarilo.
Návrh vystavať nový a väčší urýchľovač s anglickým názvom Future Circular Collider (FCC) (Budúci kruhový urýchľovač) je rozdelený do dvoch projektov; prvý počíta so spustením urýchľovača v 40. rokoch tohto storočia tak, aby bolo možné vykonávať zrážky elektrónov, z ktorých vznikne väčšie množstvo bozónov na ich podrobnejšie štúdium.
Druhá fáza by sa mala začať v 70. rokoch nášho storočia. Pátranie po nových časticiach by potom malo prebiehať za pomoci zrážania ťažších protónov, čo bude vyžadovať vynájdenie silnejších a pokročilejších magnetov, ktoré zatiaľ neexistujú, uvádza BBC.
„Projekt veľkého stokilometrového urýchľovača je dlhodobo študovaný a pripravovaný ako súčasť Európskej stratégie časticovej fyziky, ktorá bola schválená CERNom a podporená EÚ,“ povedal Zdeněk Doležal z Ústavu časticovej a jadrovej fyziky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej. O cieľoch projektu teraz podľa neho diskutuje odborná komunita a fyzici sa zhodli, že ide o správny krok.
Čítajte aj Webbov teleskop objavil najstaršiu známu čiernu dieru
„Uvedomujeme si náročnosť tejto akcie, CERN hospodári s pravidelným ročným rozpočtom a tento projekt nie je realizovateľný z neho, keďže je drahší,“ uviedol Doležal. Podľa neho sa však hovorí o možnosti mimoriadnych príspevkov z členských krajín alebo z krajín, na území ktorých by bol nový urýchľovač postavený, teda Švajčiarska a Francúzska. Na financovaní by sa podieľali aj Spojené štáty a Japonsko.