Pravidlá sú na to, aby sa porušovali
Pravidlá používania sociálnych sietí hovoria jasnou rečou. „Predtým, ako si užívateľ vytvorí nový účet, Facebook vyžaduje, aby bol jeho vek vyšší ako 13 rokov (v niektorých krajinách môže byť veková hranica postavená vyššie). Vytvorenie účtu s použitím falošných údajov je porušením našich podmienok. To zahŕňa aj používanie účtu registrovaného osobou, ktorá ešte nemá 13 rokov,“ píše sa v podmienkach najväčšej sociálnej siete. Aká je prax? Väčšina detí na prvom stupni základných škôl účet na Facebooku už má a každodenne ho aj používa. Rodičia o tom v mnohých prípadoch dokonca vedia a žijú v domnení, že dieťa môžu aspoň kontrolovať. Hovoriť o akýchkoľvek hrozbách a nástrahách je zbytočné, zakázané ovocie predsa chutí najlepšie. Ak Facebook účet z rôznych dôvodov dieťaťu odstráni, nie je nič jednoduchšie, ako si založiť účet nový.
Deti si zo sociálnych sietí ťažkú hlavu nerobia
Facebook sa v polovici minulého roka začal aktívne zaoberať otázkou – čo s deťmi, ktoré ešte nemajú 13 rokov? Jedným z riešení je umožniť im prístup na sociálnu sieť, no filtrovať zobrazený obsah a uvaliť embargo na niektoré funkcie. Podľa Marka Zuckerberga, zakladateľa Facebooku, je takýto krok síce logický a znie jednoducho, jeho presadenie v prostredí mnohých medzinárodných reštrikcií a regulácií je ale obtiažne. Dnes je však už najvyšší čas celý problém vyriešiť. Edukácia na školách, semináre pre učiteľov a rodičov, workshopy pre deti a tínedžerov sú len spestrením, ktoré sa v praxi aplikuje ťažko. Deti sú vynaliezavé a s informačnými technológiami žijú odmalička, na rozdiel od ich rodičov.
Všetko je na webe (a na sociálnych sieťach)
A navyše, poznáte frázu „Kto nie je na Facebooku, ako by ani nežil?“ Ľuďom po štyridsiatke asi veľa hovoriť nebude, no dnešná mládež, z takzvanej Generácie Z, má dnes svoj život dokonale prepojený s internetom. Niet divu, že vedia ako svojich rodičov odpojiť od zdroja informácií na sociálnej sieti, keď sa rozhodnú svojho potomka špehovať. Vo výsledku sa tak dieťa zapája do nových sociálnych kruhov, ktorých súčasťou sú nové známosti či stretnutia s neznámymi. Na sieť sa neostýchajú zverejniť osobné údaje a rodinné fotografie, tínedžeri často nemajú zábrany ukázať svojmu okoliu aj oveľa viac. Pribúdajú nové známosti, ktoré môžu prerásť až do stretnutí s neznámymi, ktoré predstavujú vážne riziko. Podľa prieskumu spoločnosti Orange každé tretie dieťa četuje s cudzími ľuďmi. „V súčasnosti sme svedkami nových druhov závislostí medzi mladými ľuďmi a deťmi a jednou, ktorá im hrozí, je aj závislosť od internetu, či mobilného telefónu. Rovnako pribúdajú aj nové hrozby ako je napríklad kyberšikana,“ myslí si detská psychologička, Mária Šimčáková Tóthová.
Kyberšikana už nie je tabu
Kyberšikana sa stala súčasťou súžitia detí so sociálnymi sieťami. Mnohé z detí si na svojich rovesníkoch vybíjajú zlosť a píšu im správy hanlivého charakteru, ktoré majú na detské zraniteľné psyché, vážny dopad. Takéto deti sa stávajú terčom posmeškov a zosmiešňovania, ktoré sa prenášajú aj do bežného života. Vo svete internetovej šikany sa popularite medzi mladými ľuďmi tešia najmä stránky na zdieľanie osobných postojov, pocitov a názorov. Najznámejšími z nich sú stránky Ask.fm a Formspring, ktorých účel si však tínedžeri často pletú a namiesto zasielania otázok a vyjadrovania osobných postojov si vymieňajú urážlivé, či dokonca výhražné komentáre.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo všetko je na sociálnych sieťach možné vypátrať?
Na sociálne siete väčšina ľudí umiestňuje osobné informácie, rodinné fotografie, či statusy, ktoré o danej osobe dokážu odhaliť veľa. Pozorovateľovi stačí chvíľka a vie si vytvoriť pomerne presný profil o objekte svojho záujmu. Deti, nech sú akokoľvek zbehlé v informačných technológiách, si svoje súkromie obvykle ustrážiť nevedia. Všetkým návštevníkom bez problémov ukážu, s kým sa „kamarátia“, kto sú ich najbližší ľudia, kde bývajú, ktorú školu a triedu navštevujú, čo momentálne robia a kam sa chystajú. Mnohé z nich dokonca umožnia svojim „fanúšikom“ odoberať kanál na Facebooku, kde píšu nie len o svojich pocitoch, ale bez akýchkoľvek zábran informujú o dianí vo svojom živote a okolí. Rodičia a učitelia o tom zväčša nevedia. Útočník nemusí mať doktorát zo sociálneho inžinierstva, aby dokázal zistiť veci, o ktoré by sa maloletý na verejnosti podeliť nechcel. To všetko sa môže stať prostriedkom vydierania, či pokusov o zblíženie a následnú „nezištnú“ pomoc, ktorá často vedie až k nebezpečným osobným stretnutiam s neznámymi. Deti, ktoré práve prežívajú určitú traumu, alebo len prekonávajú určitú fázu osobnostného vývoja, sú mimoriadne zraniteľné a podobným rizikám ľahko podľahnú.
Čo rodičia naozaj kontrolujú, alebo internet v mobile postačí
„Ak neurobíš čo ti poviem, zoberiem ti notebook.“ Rodičia, dajte si ruku na srdce, koľko z vás prikročilo k podobným razantným riešeniam? Dnešní mladí ľudia na počítačoch zaháňajú nudu a voľný čas trávia na sociálnych sieťach a internete. Akonáhle takéto chovanie prekročí určité hranice, zodpovedný rodič väčšinou zasiahne. Razantne, v afekte a bez rozmyslu. Na prístup k sieti internetových kontaktov však deťom v krajnom prípade postačí aj mobil. Navyše svoje nepochopenie a vzdor potom zdieľajú so svojimi priateľmi a neznámymi, ktorí toho môžu využiť. Rodič by si mal v prvom rade uvedomiť, že zakázané ovocie chutí najviac a viac než zákazy a príkazy môže pomôcť správna argumentácia a snaha o pochopenie.