To môže viesť nielen k posilňovaniu strachu a paniky, ale v extrémnych prípadoch aj k poškodeniu zdravia, napríklad v dôsledku zavádzajúcich rád pre prevenciu či liečbu nákazy. Píše o tom agentúra DPA.
Podľa psychológa Tobiasa Rothmunda sa „falošné správy vyskytujú v princípe vždy“, ľudia však majú väčší sklon k ich šíreniu, ak sa nachádzajú v neistote, alebo sa cítia byť ohrození. Rothmund preto vyzýva, aby ľudia všetky informácie kriticky zhodnotili skôr, ako ich začnú šíriť medzi svojich známych.
Medzi terajší fake news podľa DPA patrí napríklad informácia, že koronavírus zahynie pri teplote 26 až 27 stupňov Celzia alebo tvrdenie, že ako rýchly test na koronavírus možno využiť zadržanie dychu.
Agentúra upozorňuje tiež na špekulácie, ktoré vyvolal obrí stan na letisku pri obci Nobitz v Durínsku. Objavili sa totiž informácie, že ide o ubytovňu pre utečencov tajne dopravovaných lietadlami alebo o karanténnej stanici pre ľudí nakazených koronavírusom. V skutočnosti tu pritom automobilka Volkswagen parkuje nové autá.
Podľa Rothmunda šírenie koronavírusu vyvoláva medzi ľuďmi strach a vytvára hlad po informáciách. Voči falošným správam pritom nie je nikto úplne imúnny. „Pre každého človeka existuje vhodná falošná správa,“ uviedol Rothmund. „Ak nejaká informácia oslovuje moje obavy, prianie či presvedčenie, potom obzvlášť hrozí, že jej uverím a budem ju šíriť,“ dodal.