Podľa odborníkov tieto fosílie bezpochyby prevrátili štandardnú evolučnú líniu. „Ukazovateľ pôvodu zložitého mnohobunkového života už nesiaha 600 miliónov rokov dozadu, ako sa dlho uvádzalo, ale viac ako 2,1 miliardy rokov,“ uviedol výskumník z University of Poitiers a hlavný autor štúdie Abderrazak El Albani. Vedci zistenia publikovali v prestížnom britskom časopise Nature.
Vedecké dôkazy doteraz naznačovali, že jednobunkové mikroorganizmy obývali planétu až do kambrickej explózie – najväčšieho nárastu biologickej diverzity, ktorá sa začala pred 600 miliónmi rokov.
„Mnohobunkovosť predstavuje jeden z hlavných prelomov v evolučnej histórii,“ uviedli vo vyhlásení Philip Donoghue a Jonathan Antcliffe z britskej University of Bristol. Nový organizmus, ktorý, ako sa zdá, žil v kolóniách, naznačuje, že cesta smerom ku zložitosti sa začala oveľa skôr. „Tieto starodávne organizmy majú rozličné tvary tela a rozmery sa pohybujú od jedného do 12 centimetrov,“ povedal El Albani. Zdá sa tiež, že skamenené živočíchy na rozdiel od jednoduchých baktérií mali bunky s jadrom obaleným membránou, ktoré slúžilo na uskladnenie a ochranu chromozómov. Geochemická analýza ukazuje, že organizmy žili v jemne okysličených oceánskych vodách, čo výskumníkov viedlo k špekuláciám, že kyslík mohol byť hlavným katalyzátorom prechodu z jednobunkových na mnohobunkové formy života.