Považujete Mars za zaujímavejší pre výskum ako Mesiac?
Mesiac je zaujímavý asi len tým, že je blízko. Mars je však oveľa zaujímavejší, lebo je podobný Zemi. V dávnej minulosti, keď tieto planéty vznikali, si boli ešte podobnejšie, vydali sa však inou cestou. Na Zemi vznikol život, na Marse nie. Preto sa výskumom Marsu môžeme dozvedieť veľa aj o našej histórii. Ak pochopíme procesy, ktoré formovali Mars, umožní nám to pochopiť, či aj Zem nečaká podobná budúcnosť. Napríklad či prirodzený vývoj nepovedie k tomu, že stratíme povrchovú tečúcu vodu.
Ktorú misiu na červenú planétu považujete za najúspešnejšiu?
Samozrejme tým hlavným cieľom je zistiť, či na Marse existuje alebo existoval život. Minulý rok sa čakali zaujímavé výsledky od sondy Phoenix. Naše očakávania o možnosti života na Marse však nepotvrdila. Jedna z hlavných podmienok existencie života je prítomnosť vody. Preto si myslím, že sonda Mars Odyssey, ktorá ju objavila, bola z tohto pohľadu najúspešnejšia. Z technologického hľadiska boli úžasné misie vozidiel Spirit a Opportunity. Mali fungovať pár mesiacov, Mars však brázdili niekoľko rokov.
Koľko je vlastne vody na Marse?
Sme si istí, že voda na Marse sa nachádza v zmrznutom stave pod povrchom. Prvé odhady boli, že vody je tam asi toľko, čo v Michiganskom jazere, čo je veľa. Neskôr sa však ukázalo, že voda sa nenachádza len v polárnych oblastiach, ale na celej planéte, dokonca aj v oblasti rovníka. Problém však je, že vieme len o tej vode, ktorá je tesne pod povrchom v hĺbke meter, meter a pol.
Mohla by byť hlbšie pod povrchom aj voda v tekutom stave?
Mohla by byť. Preto aj po meraniach jednej európskej sondy, ktorá objavila v atmosfére Marsu metán, sa objavili špekulácie, že v tekutej vode hlbšie pod vrchom by mohli žiť mikroorganizmy, ktoré tento plyn produkujú. Sú to však stále len špekulácie. Uvažuje sa však o misii, aká bola nedávno na Mesiaci. Do povrchu by vrazil projektil a vyhĺbil dosť hlboký kráter na to, aby sa dalo zistiť, či tam voda alebo dokonca mikroorganizmy naozaj sú.
Americký prezident Barack Obama v súčasnosti presadzuje zmenu stratégie NASA. Ako vidíte budúcnosť výskumu Marsu?
Treba povedať, že sme v strede alebo na konci jedného obdobia výskumu tejto planéty, o ktorej sme toho do roku 1998 nevedeli veľa. Potom však prišli misie ako Pathfinder a Mars Odyssey, na ktorých som čiastočne spolupracoval. Ako to pôjde ďalej, je stále otázne, no ja tú zmenu nevnímam dramaticky pretože ja som nikdy nebol podporovateľom misií na Mars s ľudskou posádkou, lebo sú príliš drahé. Robotické misie vedia dodať dostatok poznatkov.
Zaoberáte sa najmä kozmickým žiarením, ktorého využitie vodu na Marse pomohlo nájsť. Dala by sa táto technika použiť aj na nájdenie vody na exoplanétach, teda planétach mimo našej slnečnej sústavy?
Dala by sa. Kozmické žiarenie bombarduje všetky objekty vo vesmíre vrátane exoplanét. Takže by sme vedeli zistiť, len sa k tým planétam treba dostať.
Myslíte, že na Marse a celkovo vo vesmíre existuje mimozemský život?
O Marse by som nešpekuloval. Poznatky ukazujú, že na Marse život nebol a nie je. Ja som však zástancom toho, že niekde vo vesmíre život existuje. V akej forme, to je otázne. O existencii mimozemského života však, samozrejme, nemám nijaké dôkazy.
Mnoho ľudí považuje kozmický výskum za niečo vzdialené, dokonca za mrhanie peniazmi, ktoré by sa dali využiť lepšie takpovediac tu na Zemi. Čo si o tom myslíte?
Rozhodne to nie sú vyhodené peniaze a rozhodne pomáhajú zvýšiť kvalitu života na Zemi. Napríklad výskum kozmického žiarenia umožnil odstrániť chybovosť navigačného systému GPS a vďaka tomu má teraz mnoho ľudí v aute navigáciu. Pre kozmický výskum sa vyvinulo mnoho materiálov. Teraz sú napríklad súčasťou ochranných odevov hasičov. Vyvinuli sa superčisté materiály v súčasnosti používané v medicíne a podobne. Základný výskum možno zaujíma len úzky okruh ľudí, ale technológie, ktoré prinesie, menia každodenný život všetkých ľudí.