Štatistiky hovoria jasnou rečou. Kým predaj notebookov exponenciálne rastie z roka na rok, o počítače je záujem čoraz menší. S výnimkou veľkých firiem či profesionálov si do domácnosti kupuje počítač už len náročný hráč, ktorému displej notebooku a možnosti jeho rozširovania nepostačujú. Notebooky si dnes kupujú manažéri, študenti či rodiny s deťmi. Vyberať je naozaj z čoho. Bežný počítač ako taký, nie je ani lacnejší, často ani výkonnejší a už vôbec nie taký spratný ako notebook. Mnohí preto hovoria o konci jednej významnej éry. V piatok 12. augusta oslávil počítač 30 rokov.
Historickým míľnikom vo vývoji počítačov bolo uvedenie číslicového prístroja ENIAC v roku 1946. Ten ani zďaleka nebol tým, čo si pod počítačom predstavujeme dnes. Zaberal plochu 63 metrov štvorcových, vážil 27 ton a skladal sa z tisícok elektrónok. O jeho prevádzku sa neustále staral tím špeciálne vyškolených odborníkov, ktorí boli schopní prístroj obsluhovať a odstraňovať časté poruchy.
Významné zásluhy na miniaturizácii čipov si v roku 1971 pripísal Intel, ktorý predstavil mikroprocesor s číslom 4004. Ten s postupom rokov inovoval do tej miery, že sa stal vyhľadávaným artiklom u nadšencov po celom svete. Prelom nastal v roku 1975 s predstavením počítača Altair 8800, ktorý bol nielen že cenovo dostupný, ale bol takisto veľmi skladný. O masovom rozšírení však stále nemožno hovoriť, nakoľko pre počítače Altair neexistovali také nástroje, ktoré by využili aj bežní spotrebitelia, bez výrazných technických zručností.
V čase, keď sa Bill Gates s Paulom Allenom zaoberali myšlienkou vytvorenia programovacieho jazyka Basic pre počítače Altair, v garáži Steva Jobsa sa rodil konkurenčný prístroj, familiárne nazývaný „Apple.“ O využitie oboch zariadení sa čoraz viac zaujímali ľudia, ktorí chceli počítač presunúť z domácej kutice do veľkých firiem a obchodov, ako nástroj pre výpočty, prácu s tabuľkami a textom.
História osobného počítača, s dnes už čiastočne preneseným významom, sa začala písať až v roku 1981. Spoločnosť IBM vytvorila modulárny počítač, ktorý bolo možné podľa potreby rozširovať o komponenty, ktoré mu priniesli nové možnosti využitia. V malej skrinke sa štandardne skrýval len priemerne výkonný procesor od Intelu s takom 4,77 MHz, 64 kB pamäť s možnosťou rozšírenia až na 256 kB. Len v priebehu jedného roka sa spoločnosti podarilo predať 35 tisíc kusov svojho PC, ku ktorému vo forme základného softvéru dodávala operačný systém QDOS a programovací balík Basic od Microsoftu. Len pre zaujímavosť, cena počítača IBM 5150 sa v závislosti od jeho výbavy pohybovala medzi 1565 až 3000 dolármi.
Aj keď IBM predával počítače rýchlejšie než si sám predstavoval, konkurencia na vavrínoch takisto nezaspala a s pomocou bežne dostupných komponentov vytvorila vlastné „IBM kompatibilné“ alternatívy. Medzi takéto firmy patril napríklad stále známy Compaq. Konkurencia pojem PC predefinovala a spopularizovala do takej miery, že dnes si v súvislosti s PC na firmu, ktorá položila základy domácich osobných počítačov, spomenie len málokto. Samé IBM dnes hovorí o PC ako o konci jednej kapitoly, ktorá skončí rovnako ako CRT obrazovky alebo písacie stroje.
Osobné počítače však zrejme tak rýchlo neskončia. Nie je dôvod myslieť si opak. Z pozície tvorcu trhu ich však vytlačia (ak už nevytlačili) notebooky či tablety, a to aj napriek tomu, že ide o odlišný koncept zariadení. Zmení sa len pomer, akým sa budú využívať.