Vo svete čarodejníc, mágie a rozprávok je plášť neviditeľnosti často neoddeliteľnou súčasťou príbehov. Vo svetle vedy sa to zdá byť nezmysel – mnohí vedci sa však touto otázkou zaoberajú a súčasné technológie už umožnili vývin rôznych maskovacích odevov a krytov.
Vedci z Tokijskej univerzity napríklad predstavili technológiu optickej kamufláže, ktorá pracuje na pomerne jednoduchom princípe: Aby nejaký objekt bol skrytý pred zrakom pozorovateľa, zosníma sa jeho pozadie a na jeho prednú stranu sa premietne zosnímaný obraz.
Samotné „zariadenie“ je však trošku komplikované. Hlavnou zložkou je striebristý plášť z retro-reflektívneho materiálu, ktorý odráža svetelné lúče presne tým istým smerom, ako naň dopadnú. Keďže na plášť sa premieta obraz pozadia zosnímaný kamerou, osoba je čiastočne neviditeľná len z určitého uhla pohľadu.
So zaujímavejšou technológiou prišli vedci z Duke University v Severnej Caroline. Za použitia špeciálnych metamateriálov boli schopní takmer zneviditeľniť v spektre mikrovlnného žiarenia kovový krúžok. Zatiaľ sa im to podarilo len v jednej rovine, nie v priestore.
Metamateriály sú špeciálne materiály, ktorých optické charakteristiky určuje ich tvar. Pomocou inžinierstva na nanoškále boli vedci schopní vyrobiť materiál s takými schopnosťami, aby ohýbal elektromagnetické vlny okolo seba, ako keby vlny prešli cez prázdny priestor.
Dalo by sa to prirovnať ku kameňu vo vode. V princípe elektromagnetické vlny (v tomto prípade mikrovlny) obtekajú okolo predmetu zakrytom v obale z metamateriálu podobne ako vodný tok okolo kameňa, tvrdí profesor elektronického a počítačového inžinierstva na univerzite David Smith. Pokiaľ sa pozorujú vodné vlny za kameňom, nedá sa z nich zistiť, že predtým obišli kameň.
Hoci tento experiment mal ďaleko k dokonalosti (kovový kruh zanechal viditeľný „tieň“), na metamateriáloch postavili svoj výskum aj inžinieri z Purdue University. Valcový kryt z kovových nanoihiel údajne dokáže skryť objekt v priestore aj na vlnovej dĺžke viditeľného svetla.
Hoci je v tomto prípade vývoj opäť o pár krokov ďalej, súčasne dostupné technológie stále limitujú praktické možnosti „neviditeľného plášťa“. Vedcom z Purdue univerzity sa totiž podarilo zneviditeľniť objekt len na vlnovej dĺžke červenej farby spektra viditeľného svetla, informuje profesor Vladimir Shalaev.
Neviditeľnosť láka nielen vedcov, ale aj armádu. Hoci súčasné technológie nie sú na tej úrovni aby vyrobili dostatočne precízne metamateriály na nanoškále pre ohýbanie spektra viditeľného svetla, neviditeľnosť pred radarmi je jednoduchšia úloha. Keďže radarové vlny majú dlhšiu vlnovú dľžku, možno budú čoskoro bežné lietadlá s ochranným obalom proti radarom.