Jeden z mnohých projektov verejného financovania sa v polovici minulého roka pokúsil osloviť pokročilých ale aj profesionálnych fotografov s myšlienkou zhotovenia slávneho Petzvalovho objektívu. Tvorcovia projektu Lomography si dali za cieľ vyzbierať minimálne 100-tisíc dolárov na oprášenie zašlej slávy objektívu, ktorý formoval svet fotografie v 19., 20. ale aj 21. storočí. Petvzalov objektív však vzbudil nevídaný záujem verejnosti, ktorá do projektu investovala takmer 1,4 milióna dolárov. Objektívy si vďaka tomu mohlo prvých tisíc záujemcov vyskúšať už v decembri minulého roka. Na trhu však bude objektív oficiálne dostupný až v júni 2014 s cenou 499 eur.
Foto: Lomography
Petzvalov objektív zmenil svet optiky a fotografie
Petzvalov objektív bol v čase svojho vzniku revolučným nástrojom pre fotografov. A to doslova. Vynikal svojou konštrukciou, rozložením optických členov a takisto extrémne vysokou svetelnosťou na úrovni f3,5, ktorá skrátila dobu expozície na minimum. Zatiaľ čo s použitím iných dostupných objektívov bolo potrebné snímané objekty zafixovať aspoň na niekoľko dlhých minút, s Petzvalovým objektívom fotografovi postačil aj zlomok tohto času. Navyše, Petzvalov objektív vznikol v čase, keď sa svet fotografie ešte len formoval. Jeho význam v optike a fotografii možno porovnať so vznikom World Wide Webu ako služby, ktorá internet sprístupnila masám. “Pôvodný Peztvalov objektív bol skutočne revolučný vynález. Objektív sa hodil pre tvorbu portrétov a stál pri zrode komerčnej fotografie, akú poznáme dnes,” upresňujú tvorcovia význam objektívu.
Foto: Lomography
O Petzvalovom objektíve dozaista počuli všetci, ktorí sa o optiku či fotografiu intenzívne zaujímajú. Mladšie ročníky ale pravdepodobne nie. Objektív, o ktorom sa donedávna písalo len v encyklopédiách a s ktorým sa mohli záujemcovia oboznámiť v múzeách, sa vracia na scénu. Takzvaný Nový Petzval vznikol ako rekonštrukcia pôvodných nákresov a patentov z prvej polovice 19. storočia a tvorcovia z Lomography jeho výrobou poverili malosériový závod v ruskom Krasnogorsku. Objektív je kompatibilný tak so systémom u fotoaparátov Canon a Nikon s oboma typmi bajonetov.
Objektív je výnimočný najmä svojimi vlastnosťami
Tvorcom “reštaurovaného” objektívu trvalo niekoľko mesiacov, kým doladili niektoré detaily vrátane takzvaného bokeh efektu, ktorý vytvára efektné rozmazanie objektov mimo roviny ostrosti, napríklad v pozadí. Bokeh efekt je jednou z vlastností, ktoré robia Petzvalov objektív špecifickým. Vo výsledku tak majú fotografie veľmi dobru sýtosť, vysoký kontrast a minimálnu hĺbku ostrosti. Vysoké má byť tiež rozlíšenie u snímaného objektu a na fotografiách sa objavuje aj efekt zvaný vinetácia, pri ktorom sú snímky na okrajoch tmavšie. Vďaka vylepšeným optickým členom má mať objektív svetelnosť až na úrovni f/2.2 s ohniskovou vzdialenosťou 85 milimetrov.
Foto: Lomography
V súčasnosti sú objektívy konštruované tak, aby s ich pomocou bolo možné zhotoviť snímku ostrú na celej ploche. “Úlohou Petzvalovho objektívu je vytvoriť presne opačný efekt. Fotografie sú tak veľmi ostré v mieste zaostrenia a mimo neho je zreteľné rozostrenie a vinetácia, ktorá len upriami pozornosť diváka na zaostrený objekt,” dopĺňajú tvorcovia z Lomography. Svojim spôsobom netypický je aj systém použitých clôn, ktoré nepozostávajú z mechanických lamiel ale z takzvaného Waterhouse systému. Systém Waterhouse umožňuje zmenu clony výmenou špeciálnych membrán. Tých výrobca ponúkne v balení hneď niekoľko pre clony F/2.2, F/4, F/5.6, F8, F11 a F16.
Foto: Lomography
Petzval bol jedným z najvýznamnejších európskych vedcov 19. storočia
Popredný rakúsko-uhorský matematik a fyzik, Jozef Maximilián Petzval, sa narodil v roku 1807 v Spišskej Belej. Po dokončení základnej školy v Kežmarku navštevoval Gymnázium v Podolínci a Levoči. Strednú školu napokon ukončil na lýceu v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie získal na Univerzite v Pešti v odbore filozofia a neskôr v odbore matematika aj na Inštitúte geometrie v Pešti.
V roku 1832 obhájil doktorát z filozofie. O tri roky neskôr bol vymenovaný za profesora vyššej matematiky a od roku 1837 pôsobil ako profesor na Viedenskej univerzite. „Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu),“ píše o Petzvalovi slovenská Wikipédia. Zákonmi, ktoré polyhistor Petzval vo svojich výskumoch popísal, sa optika riadi dodnes.