Najnudnejším obdobím modernej populárnej hudby bola polovica 80. rokov, hoci vtedy vyšli hity ako Papa Do not Preach od Madonny, Take My Breath Away od skupiny Berlin alebo The Final Countdown od švédskej skupiny Europe.
V tej dobe však bola hudobná rozmanitosť najmenšia, napísali vedci v štúdii, ktorú zverejnil časopis Open Science britskej Kráľovskej spoločnosti. K tomu vraj prispelo predovšetkým masové rozšírenie umelých bubnov a syntetizátorov.
Od roku 1960 zažila populárna hudba v USA tri prelomové roky. Prvým bola takzvaná „britská invázia“ z roku 1964, keď v Amerike slávili triumf poprockové skupiny Beatles a Rolling Stones.
Ďalší prelom nastal v roku 1983 s príchodom takzvanej novej vlny a zatiaľ posledný a zároveň najvýraznejší prišiel v roku 1991, keď sa stal súčasťou hlavného prúdu hip-hop. Väčšiu „revolúciu“ v hudobných rebríčkoch vraj USA od roku 1960 nezažili.
Naopak, britské kapely, často ovplyvnené americkými hviezdami rock'n'rollu ako Chuck Berry a Little Richard, len sledovali už existujúce trendy.
Britskí vedci analyzovali pomocou špeciálneho počítačového programu približne 17-tisíc piesní, ktoré sa v rokoch 1960 až 2010 objavili v amerických hitparádach.
Experti skúmali napríklad použité hudobné nástroje, akordické sledy a melódie. Všeobecný trend zjednocovania populárnej hudby sa podľa nich nepresadil.
Po polovici 80. rokov sa údajne hudobná rôznorodosť opäť obnovila.
„Niektorí ľudia určite nebudú súhlasiť s naším vedeckým prístupom a budú ho považovať za príliš obmedzený pri takej emocionálnej téme,“ pripúšťa spoluautor analýzy Matthias Mauch.
Spolu s kolegami chce teraz štúdiu rozšíriť o 40. a 50. roky. Vraj už len kvôli tomu, aby potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie, že rok 1955 bol rokom zrodenia rock'n'rollu.